Dovolenková výprava, krížom krážom po Európe, za jej kopcom najväčším a aj za jej kopcom najkrajším.
deň prvý t.j. 17.7.2009 – piatok - vyrážame
Vyrazili sme okolo tretej z Bystričian v zostave Villi ako šofér a ja, Janko a Peťo ako pasažieri. Cesta začala naspäť, lebo som zabudol doma plembák. V Nitre sa pripojila Dominika a Peťa, časť nákladu sme preložili k ním. V Blave sme doplnili stavy, Ľubo s Jankou a Vladom išli cez Lošonec, aby mohli vziať Mara. Ešte sme niečo nakúpili, Vilko bol dať opraviť defekt, lebo sme v pravom prednom kolese našli trčať hlavu zo šróba.
Rakúske diaľnice sú ako sny našich cestárov, hladké, čisté, dobre značené, len sem tam sa niečo opravovalo. Presunuli sme sa do Ramsau, na južnom upätí pohoria Dachstein vo výške 1500 m.n.m., kde sme sa rozložili na malom pľaci vedľa cesty. Keď sme zaspávali okolo polnoci, boli hviezdičky, ale o pol štrvtej nás zobudili prvé kvapky. Dospávali sme v autách, ale dážď neustával a neustával.
deň druhý t.j. 18.7.2009 – sobota - dážď
Prší a vonku se setmnelo, táto pľúšť nebude krátka, campu sa nam už zas zachtelo, Ľuboši zabúchaj na vrátka. Objavili sme malý camp v Ramsau, kde sme našli fajn klubovňu a prečkali ten mokrý deň za pomoci antidepresív, za podpory slušnej predpovede počasia na deň budúci.
deň tretí t.j. 19.7.2009 – nedeľa – útok na Dachstein
deň štvrtý 20.7.2009 - pondelok - presun
Nad ránom spadlo pár kvapiek, počasie nič extra, závoj mrakov pomaly, ale isto klesá stále nižšie. Ľubo, Janka, Peťo a Janko chcú ísť Johana, pre nás ostatných ostáva len včerajšia trasa čo sa nám vôbec nepáči. Konzultujem to s Ľubom, Johan tiež moc dobrý nebude, navrhujem presun a napodiv Ľubo súhlasí, to počasie sa ani jemu moc nepáči. Sušíme stany, niečo zjeme, vyplácame camp a vyrážame smer Chamonix. Prechádzame cez Mníchov, pri Bodanskom jazere máme prestávku na obed s krásnym výhľadom. Prudkým stúpaním s nádhernými výhľadmi prechádzame cez horské sedlo St. Bernard a schádzame do Chamonix, kde hľadáme miesto v campe. Všetko je plné, tak nás posielajú do campu až v Les bosson. Cestou zisťujeme, kedy ide prvá lanovka na Augilé di Midi. V Less bosson sa pre nás v najde miesto v kúte, tak staviame stany, niečo sa zajedlo aj popilo a šli sme spať.
deň piaty 21.7.2009 – utorok - Midi
deň šiesty 22.7.2009 - streda – oddych
Po predošlom dni je vyhlásený oddych, vyrážame pešo do Chamonix na prehliadku mesta. Ideme okolo rybníka a neskôr okolo lezeckých skál kde je plno minilezcov. Detičky v rozsahu päť až jedenasť rokov tam hromadne liezli pod odborným dohľadom, istili a doberali a mi sme čumeli jak puci. Bolo tam aj zopár starších lezcou a už som si myslel, že Janku odtiaľ ani nedostaneme, ale Ľubo zapískal a to fungovalo. Zistili sme, že odtiaľ ide chodník lesom až do Less Bossom, a bolo tam aj hodne bežcou a cyklistov. Pokračovali sme ďalej do mesta, pobehali sme hodne obchodov, niečo sa pokúpilo, potom prišiel hlad, tak sa niečo zajedlo. Ja s Villim sme mali hambače také veľké, že sa nedali pomaly zjesť, ale boli fakt perfektné. Ešte sme sadli na čapáka, síce to bol kvasinkáč, chutil ako grepový kvasený mušt s plátkom citrónu, ale bolo to fakt dobré a aj tá cena bola dobrá, 7,5 eura za kus, zas mám nový osobák. Ešte sme nakúpili nejaké jablká, slivky a melón. Cestou späť Peťa s Dominikou stretli dvoch mládencov, známych spod Gaštanov. Prišli do Chamonix vlakom, chceli prespať a pokračovať do Barcelony. Jeden mal gitaru a keďže skončili u nás v campe, večer sa vyhrávalo a spievalo. Síce potichšie, ale aspoň sa nik nesťažoval. Ešte sa niečo stihlo poprať, niečo zjesť, popivovať a okolo jedenástej sa zaľahlo. Ja som ale ešte musel vyhodiť zo stanu ten melón, lebo smrdel ako šľak.
deň siedmy – 23.7.2009 – štvrtok - lezenie a Mer de Glace
deň ôsmy – 24.7.2009 - piatok – presun do Les Houche
Ráno sme zaplatili camp, zbalili stany a presunuli sa do campu v Less Houche, odkiaľ je to bližšie na lanovku k vláčiku. Camp sme zvolili ten istý, kde sme dakedy dávno boli ešte s Gustom Machatom, je odtiaľ k lanovke len nejakých 100 m. Pani, čo mala na starosti camp vedela len francúzsky a tak Ľubo kreslil tri autíčka, päť stanov a desať slovákov. Vybehli sme do mesta čosi ešte pokúpiť, hore bol supermarket, tak sme kúpili pívo, nejaký chlieb, minerálku atď. Pozreli sme ešte ako ide lanovka a do tabora sme dobehli tesne pred riadnou búrkou. Pri umyvárkach bola zastrešená plocha, kde sme si čosi uvarili, hral sa faraon a čakalo sa kým to prejde. Predpoveď bola veľmi priaznivá a tak sa útok naplánoval na zajtra na 8°° hod na lanovke. Večer dážď prestal.
deň deviaty – 25.7.2009 - sobota – výstup na Gutierku
deň desiaty –– 26.7.2009 - nedeľa – výstup na Mont Blanc
deň jedenásty 27.7. 2009 – pondelok - jazero a presun do Zermattu
deň dvanásty - 28.7.2009 – utorok - Zmutské údolie
Deň 12. a 13. - Dóm
deň trinásty 29.7.2009 streda - Breidhorn
deň štrnásty 30.7.2009 štvrtok presun
Ráno sa začalo baliť a balili všetci i zelene Kango. Vyplatil sa camp, nakúpilo nejaké pivo na cestu a vyrazili sme smer nemecko. Pri Bodanskom jazere sme mali zase obed a pokračovali sme až za Mníchovom, kde sme začali hľadať nejaký camp pri jazere. Ľubo s Peťou zabojovali a hoci bol camp plný, vybavili miesto pri vode. Privítali nás miestne komáre, ale pred mojim biolitom mali rešpekt. Postavili sme stany a mazali do vody. Bola výborná, keď sme si zaplávali, boli sme si ešte raz zaplávať, potom ešte raz a ešte znova. Potom sme zaparkovali v krčme Peťo sa pochlapil, zobral kvasinkové pívo a nejaké sladké. Dotiahli sme sa do stanov a bolo po ďalšom dni.
deň pätnásty 31.7.2009 – piatok - dojazd domov
Deň sa začal ranným plávaním v jazere, potom sa niečo pojedlo, využili sme miestne sprchy, vyplatili camp, nasadli do aut a vyrazili. Nedošli sme ďaleko, len k lánu gladiolou. Bola tam kasička s nápisom 1 kus – 0.80 Eura. Peťa a Dominika si zaplatili a odrezali po jednom, Janko fotil ako divý a nakoniec som ho cvakol v zajatí gladiolou. Pokračovali sme v ceste a okolo druhej sme dorazili na Slovensko. Hneď za hranicami sa dostal skoro do kolízie s iným vozidlom Ľubo a za chvíľu aj Dominika. Narazili na nejakého slovenského vodiča – bezohľadného debila, ktorý ich skoro vytlačil s cesty. Prešli celou Európou bez problémov a tu doma skoro dve havárie za päť kilometrov – paráda. Vilko nás zaviedol do pizzerie v Blave „Svenson Pub“, pizza bola veľmi dobrá, ale obsluha sa prejavila ako pravá lenivá slovenská ryšavá krava. Nie že urobila chybu, ale tvrdošijne si trvala na svojom, ona má pravdu a my desiati sa mýlime. Doniesla nám spoločný účet a keď sme ju upozornili, že sme sa ešte nerozhodli či budeme platiť spolu, tak nám oznámila, že už budeme, že už to má nablokované a ona to predsa nebude prerábať. Keď sme sa nad tým pozastavili, že to nie je úplne košér tak sa nás opýtala či máme problém, bola vulgárna a počuli sme ju ešte aj von. Ukážková neprofesionalita a neúctivosť k zákazníkovi. Parádne nás nasrala. No, my slováci sa musíme ešte hodne učiť ak nechceme v Európe vyzerať jak burani. Za Bratislavou sme sa rozdelili, Ľubo vyrazil na Lošonec zaviesť Mara, Dominika a Peťa kopli do vrtule na Nitru a my sme tiež pokračovali domov. Najprv sme vyložili Peťa, okolo piatej, ja som bol doma okolo pol šiestej. Pomohli mi vyložiť veci a pokračovali ďalej do Prievidze.
Chcel by som na záver poďakovať Ľubovi, za bezchybné naplánovanie i organizáciu tejto akcie, na ňom to stálo a padalo, ďalej Dominike, Vilkovi a Ľubovi za drinu za volantom i poskytnutie vozidla nám pasažierom, za to že nás bezpečne priviezli domov a Peťovi a Jankovi za nosičskú obetavosť cestou na Gutierku.
Ďuro