Invázne druhy rastlín
Podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny je termínom invázna rastlina na Slovensku označených sedem druhov. Tento zákon hovorí: Invázne druhy je zakázané dovážať, držať, pestovať, rozmnožovať, obchodovať s nimi, ako aj s ich časťami alebo výrobkami z nich, ktoré by mohli spôsobiť samovoľné rozšírenie invázneho druhu. Vlastník (správca, nájomca) pozemku je povinný odstraňovať invázne druhy zo svojho pozemku a o pozemok sa starať takým spôsobom, aby zamedzil opätovnému šíreniu inváznych druhov, a to na náklady pôvodcu ich šírenia, ak je známy, inak na náklady štátu. Ide o tieto rastliny:
Invázne druhy sú na území Slovenska nepôvodné druhy, ktoré boli na územie Slovenska dovezené za rôznym účelom zvyčajne z amerického kontinentu alebo z Ázie. Najčastejšie boli dovezené ako okrasné alebo medonosné rastliny, ktoré sa z parkov a výsadieb začali rýchlo šíriť do okolia a obsadzovať nové plochy.
Invázne druhy majú vysoký reprodukčný potenciál. Dokážu sa rýchlo šíriť vegetatívnym spôsobom (napr. podzemkami) alebo vytvárajú každoročne veľké množstvo semien s vysokou klíčivosťou. Viaceré z týchto druhov v súčasnosti vytvárajú rozsiahle porasty na území Slovenska, najčastejšie popri vodných tokoch, cestách, železniciach, na opustených priestranstvách ale zasahujú aj do pôvodných rastlinných spoločenstiev (biotopov). V prípade ich masového rozšírenia významne menia charakter biotopov a ohrozujú pôvodné druhy rastlín a vytvárajú homogénne monocenózy. Niektoré sú známe ako alergény, iné vyvolávajú rôzne kožné poranenia.
Odstraňovanie týchto druhov je tiež veľmi problematické, vyžaduje si systematické niekoľkoročné zásahy, aby sa dosiahli požadované výsledky. Problematika inváznych druhov rastlín je riešená aj v slovenskej legislatíve.
- Pohánkovec japonský (syn. krídlatka japonská) – Fallopia japonica
- Pohánkovec český (syn. krídlatka česká) – Fallopia x bohemica
- Pohánkovec sachalínsky (syn. krídlatka japonská) – Fallopia sachalinensis
- Boľševník obrovský – Heracleum mantegazzianum
- Netýkavka žliazkatá – Impatiens glandulifera
- Zlatobyľ kanadská – Solidago canadensis
- Zlatobyľ obrovská – Solidago gigante
Mapy rozšírenia inváznych druhov na Slovensku
Boľševník obrovský 
Boľševník obrovský je dvojročná až trváca rastlina dorastajúca do výšky 2-5 metrov s mohutnými bohato členenými listami (< 2,5 metra dlhými). Druh je schopný niekoľko rokov prežiť v štádiu prízemnej ružice (obyčajne 3-5 rokov). Po dosiahnutí dospelosti vykvitne a odumrie. Okolík bielych kvetov s priemernou šírkou 50 cm má 50-150 okolíčkov. Kvitne od júla do augusta.
Rastlina sa rozmnožuje výhradne semenami, ktoré sú rozširované vetrom, vodou a človekom. Počas života sa druh rozmnožuje iba raz, vzápätí odumiera. Priemerný jedinec je schopný vyprodukovať okolo 20 tisíc semien ktoré pred vyklíčením potrebujú prežiť zimu v chladnom a vlhkom prostredí. Väčšina semien vyklíči hneď nasledujúci rok, len asi 1 % prežije v pôde viac ako 3 roky.
Okrem okrasných záhrad a parkov sa na území Slovenska vyskytuje najmä na antropogénnych stanovištiach, najčastejšie pozdĺž ciest a vodných tokov. Šíri sa tiež na zanedbaných lúkach, lesných čistinkách a miestach okolo parkov. Keďže sa jedná o druh s výraznou vitalitou, rýchlym rastom, tvorbou veľkého počtu semien a nedostatkom prirodzených nepriateľov, jeho šírenie na nové lokality je bežnými metódami nekontrolovateľné.
Bolševníkov sa nikdy vedome nedotýkame - druh produkuje toxickú šťavu obsahujúcu furokumaríny (na svetlo senzitívne chemické zlúčeniny), ktoré pri kontakte s pokožkou v kombinácii s UV žiarením spôsobujú poškodenie kože podobné popáleninám (závažnosť príznakov závisí od citlivosti konkrétneho jedinca – u menej odolných ľudí môže vyvolať alergiu). Účinky sú porovnateľné s účinkami bojovej otravnej látky yperit.
Jedinou prevenciou je starostlivá likvidácia všetkých osamotene sa vyskytujúcich jedincov, ktorí by mohli byť základom novej populácie a pravidelná kontrola rizikových stanovíšť na ktorých by sa boľševník mohol uchytiť.
Krídlatka japonská, krídlatka sachalinská, krídlatka česká
Pohánkovec japonský, sachalinský, český
Krídlatka japonská je trváca, dvojdomá rastlina pôvodom z východnej Ázie, ktorá vytvára na miestach svojho výskytu rozsiahle nepreniknuteľné porasty krovitého vzrastu s výškou viac ako 100 cm. Vyznačuje sa mohutnou priamou dutou lodyhou bežne dorastajúcou do výšky 4 m a vajcovitými, celistvookrajovými listami, na báze spravidla uťatými alebo zaokrúhlenými. Kvety sú biele, drobné, usporiadané vo zväzkovitých previsnutých paklasoch. Plodom je čierna nažka, ktorá často nedozrie. V Európe sa vyskytuje krídlatka japonská Fallopia japonica var. japonica, krídlatka sachalinská F. sachalinensis, a ich hybrid krídlatka česká F. ×bohemica.
Najčastejšie sa prenáša človekom v pôde kontaminovanej fragmentmi koreňových podzemkov. Rozmnožuje sa rýchlo podzemkami, ale aj ich fragmentami. Už veľmi malé fragmenty podzemkov (7 g čerstvej váhy) sú schopné dať vznik novej rastline ak je prítomný rastový vrchol. Hybridná forma má vyšší reprodukčný potenciál ako materské druhy. Semená niektorých klonov sú schopné vyklíčiť aj po 130 rokoch.
Netýkavka žľaznatá/žliazkatá
Impatiens glandulifera
Jedná sa o statnú ročnú bylinu dorastajúcu do výšky 2,5 metra ktorá sa vyznačuje veľkými ružovo až fialovo sfarbenými kvetmi a až 5 cm dlhými zelenými plodmi ktoré v zrelosti reagujú na dotyk a vystreľujú semená až do vzdialenosti 7 metrov. Listy sú 5-23 cm dlhé, kopijovité. Táto medonosná rastlina kvitne od júna do októbra.
Rastlina sa šíri semenami, ktoré sú distribuované vlastným mechanizmom rastliny resp. vodou a človekom. Väčšina semien je schopná prežiť v pôde len 1 zimu (len malé percento semien je schopné zachovať si klíčivosť aj po 2 rokoch).
Na Slovensku sa táto bylina vyskytuje najmä pozdĺž vodných tokov, miestami na okrajoch resp. vo vnútri preriedených lužných lesov. Preniká aj na podmáčané nelesné stanovištia a polorudeálne plochy. Na území Slovenska sa už vyskytuje takmer vo všetkých fytogeografických oblastiach. Na niektorých územiach vytvára také plošné zárasty, že na ich odstránenie nebude dostatok finančných, fyzických ani iných prostriedkov. Tam, kde sa tento druh už raz vyskytne, obsadí v priebehu krátkeho času rozsiahle plochy.
Zlatobyľ kanadská a zlatobyľ obrovská
Zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis) a zlatobyľ obrovská (S. gigantea) rastú v prérijných oblastiach, na okrajoch ciest a vodných tokov. Sú to vysoké trvalky dosahujúce 1 až 1,5 m. Kvitnú najmä v auguste a septembri a patria medzi medonosné rastliny.
Ich nevýhodou je veľká konkurenčná schopnosť a vytláčanie rastlín rastúcich v blízkosti. Majú silný plazivý podzemok, ktorým sa veľmi ľahko rozmnožujú. Ani expanzia prostredníctvom semien im nerobí ťažkosti. Kvitnú od júla do septembra drobnými zlatožltými kvetmi usporiadanými v úboroch.
Ja, invázna rastlina,
som horšia ako burina.
Prišla som k vám cudziny,
skrášliť vaše krajiny.
Rastiem, rastiem, ako z vody,
všade sa mi dobre vodí.
Najprv žijem na záhradke,
vošky, tie sú na mňa krátke.
Rozšírim sa do lesa,
bojte sa ma, traste sa!
Som krajšia, väčšia, ako iné,
zvládam prežiť v krutej zime.
Proste nemám problémy
ovládnuť všetky terény.
Výborne mám premyslené,
ako sa stať pánom Zeme.
Preto pozor, milé deti,
v prírode sú rôzne kvety.
To, čo zdá sa pekným byť,
vás raz môže zahubiť.