deň dvanásty - 28. 7. 2009 – utorok
Zmutské údolie
Zobudili sme sa o ôsmej, spáchali hygienu, niečo uvarili. V noci prehrmeli dve búrky, ale ráno bolo fajn. Ľubo a Janka balili na Materhorn, Peťo a Janko sa rozhodli pre Doom. Ešte debatili s Partizánčanmi, ktorí stanovali poniže. My sme sa rozhodli pre Zmutské údolie.
O jedenástej sme sa nalodili do taxíka Fredimu, Chorvátovi, ktorý ich vozil do Zermattu už minulý rok. Lístok stál osem euro a bol aj spiatočný, vyfasovali sme zelenú kartičku na návrat.
Len Janko a Peťo ostali v tábore, vyrážali na druhú stranu. Pozreli sme si Zermatt a povyše sa oddelili materhornčania na lanovku na Schwarzhutte.
My sme pokračovali hore po chodníčku do Zmutského údolia. Mali sme pekné výhľady na Materhorn, len trochu zahulený. Malebné drevenice striedali pohľady na staveniská.
Pozorovali sme vrtuľník, ako vozí dosky, sieťovinu a iný stavebný materiál. Došli sme k mostu pod ktorým v hĺbke tiekla cementová voda a kúsok povyše sme tunelom vyšli pri priehrade, kde ľadovcová voda striekala 40m prúdom do jazvy medzi skalami.
Cesta tam bola uzavretá a tak sme sa vrátili kúsok späť, našli fleka pri ceste – kamene v tieni, vytiahli jedenie.
Vlado ukázal, že je charakter – vytiahol plaskačku a poponúkal. Povedľa nás prefrčali kolobežkári, na chate Schwarzhutte sa dali požičať kolobežky s masívnymi kolesami a dole to bolo potom hej.
Zostúpili sme do Zermattu, nakúpili nejaké podarúnky a s Fredym sa presunuli do campu. Niečo sme uvarili, navštívili sprchy, vytiahli nejaké pivko+ a zaľahli.
