deň 12. a 13. pre Radosu a Mikulu - Dóm
Po úspešnom výstupe na Mont Blanc 26. 7. 2009 a krátkom relaxe v podobe kúpania sa v prekrásnom prostredí podhorského jazera, sme sa 27. 7. 2009 presunuli z Less Houches do Randy.
Už počas cesty sme sa dozvedeli, že najbližšie tri dni má byťpekné počasie. Tak sme začali kuť plány na nasledujúce dni. Do kempu v Rande sme dorazili večer o 21°° hod. a ešte stále sme neboli rozhodnutí, kam ráno vyrazíme.
Ako staré príslovie hovorí: " Ráno múdrejšie večera" , sme zaľahli a naozaj ráno sa rozhodlo. Ľubo a Janka sa vybrali na Matterhorn, ktorý sa im minulý rok nepodarilo zdolať, ja a Peťo sme si vybrali za cieľ najvyšší vnútrozemský švajčiarsky vrch Dóm.
Zbytok, ktorým sa nechcelo šľapať, si zvolili za svoj cieľ Zmuttské údolie, resp. Kl. Matterhorn. Popriali sme si šťastný návrat a z kempu sme vyrazili všetci spoločne o 11°° hod.
Naše kroky s peťom smerovali do dediny Randa, odkiaľ začína značka na Dóm Hutte. Tu sme stretli našich kamarátov z Partizánskeho, ktorí mali namierené taktiež na Dóm.
Už v Rande začal chodník strmo stúpať. Veď číslahovoria za všetko" Randa 1439 m.n.m., náš kemp nad Dóm Hutte 1150 m.n.m. a druhý deň vrchol Dómu 4545 m.n.m.
Napriek tomu cesta hore bola celkom fajn. Chodník viedol cez lúky k potoku Dorfbach cez les a pasienky ku skalným bralám, ktoré boli zabezpečené lanami a súť, cez ktorú sme prešli až ku chate.
Chalani z Partizánskeho, no na rozdiel od nás, išli naľahko, takže boli hore rýchlejšie ako my, ale i tak sme to zvládli za necelé štyri hodiny. Na chate sme doplnili zásoby tekutín ( 1,5 l minerálky za 10CHF a pivo za 6,5 CHF ) a vyšľapali sme si ešte asi 200 výškových metrov nad chatu, kde sú krásne tzv. hniezda na bivakovanie.
Počasie bolo nádherné, tak sme rozložili stan a kochali sa okolitou krásou hôr, z ktorých sme čerpali sily do ďalšieho dňa. Slniečko zapadlo o 21.20 hod a s ním sme zapadli aj my.
Ráno sme vyrazili o 3.30 hod a už na moréne sme stretali prvých turistov. Ľadovec Festigletscher sme prešli po jeho ľavej strane a na jeho konci po prelezení asi 200 m suťového výšvihu sme sa dostali do sedla Festijoch 3723 m.n.m.
Odtiaľto sme pokračovali náročnejšou, ale o to krajšou cestou severozápadným hrebeňom. Zo sedla sa išlo po skalnom hrebeni, neskôr po firne a ľade až do sedla Gabel.
Cesta to bola krásna, ale dosť ťažká, musím sa priznať, že sme trošku podcenili istenie. V niektorých momentoch to bolo dosť o držku, pretože mačky dosť dobre nedržali, cepín po zaseknutí tiež odskakoval a vylupoval kusy ľadu.
No všetko sme v pohode zvládli a o 8.35 hod. sme stáli na vrchole Dómu vo výške 4545 m.n.m. Počasie nám prialo a výhľady boli nádherné, smola bola len v tom, že Peťovi zlyhala akurát na vrchole kamera.
Asi po pol hodine nás na vrchole vystriedali partizánčania a my sme začali "klasikou" zostupovať. Za slabé tri hodiny sme pred našim bivakom.
Oddýchli sme si, čosi pojedli, pobalili veci a už frčíme dolu. Myslel som, že zostup po minuloročnej skúsenosti bude náročný, ale nebolo to také zlé a už za necelé štyri hodiny sme boli v kempe.
Tu sme pred vchodom stretli smutnú presmutnú Janku, ktorá predýchavala raňajší neúspech na Matterhorne. Večer sme zapili náš úspešný návrat, ale hlavne Jankin a Ľubov žiaľ a ďaľšie dva pre niekoho krásne dni sú za nami.
PS: Všetkým, ktorí sa chystajú na Dóm, doporučujem bivak, nie chatu. Veľa turistou sa sťažovalo, že v izbách s množstvom ľudí sa nedá vôbec spať a vôbec sa nevyspali.
Bivak to je niečo iné, ľahnete kedy chcete, vstanete kedy chcete a hlavne - KDE??? máte "spálňu" s výhľadom na Monte Rosu, Weisshorn, Matterhorn či Mont Blanc.
DOBRÚ NOC.
Janko