deň siedmy – 23.7.2009 – štvrtok -
lezenie a Mer de Glace
Ráno sme sa rozdelili, Vilko, Dominika, Peťa a ja sme vyrazili na prechádzku s prevýšením 1000 m na Mer de Glace – Čierny Ľadovec a ostatní zas na lezecké skaly pred Chamonix.
Autom sme sa zaviezli do mesta a pešo vyrazili pod lanovku. Vedľa lanovky bola aj betónová dráha pre kolieskové boby, vyviezol si sa lanovkou, hore si si zaplatil, dostal si prilbu a na boboch si zišiel dole.
Ešte bola hore aj lesná stromová opičia dráha s premosteniami a inými atrakciami.
Stúpalo sa nám v pohode a za dve hodiny sme dorazili na konečnú vláčika, ktorý celí čas stúpal aj s našim chodníkom. Na polceste sme sa zastavili na chatke, ale mali zatvorené a tak sme len posedeli.
Hore sme navštívili múzeum fauny, sadli v reštike na pivo a cafe. Zostupovali sme dole k čiernemu ľadovcu, cestou sme našli dobrý flek na obed a zastavili sme sa aj v múzeu kryštálov, najväčší mal 160 kg, fakt moc pekné.
Zišli sme až k ľadovcu a potom dnu do ľadových chodieb, s nasvietenými kusmi ľadu – tam je kúpeľňa, tam zas spálňa. Najväčšou miestnou atrakciou bolo, sa vyfotiť s unudeným bernardínom za desať eur, ale evidentne sme tak hlboko ešte neklesli.
Hore na stanici som objavil dobové fotografie prvých glacieristov a tak som to prefotil. Nafotili sme aj Petitt Druu a Grandes Jorassess.
Schádzali sme druhou stranou, dole do údolia pod ľadovcom. Boli tam riadne balvany, obrúsené ľadovcom a cestou sme stretli malého japonca s veľkou igelitkou.
Pri malej chatke so spústou kvetín, sme sa zastavili dali sme si tretinkové pivo a mazali ďalej. Kúsok poniže nás chytila riadna prietrž a stáli sme pod stromom asi dvadsať minút, potom nás to prestalo baviť a kus sme išli aj v daždi.
Kým sme zišli dole, prestalo pršať. V tábore sa niečo pojedlo a popilo, zjedol som aj melón, aký bol smradľavý, tak taký bol aj dobrý.
