deň piaty 21.7.2009 – utorok - Midi
Vstávame o piatej, páchame hygienu, raňajkujeme. Ládujeme sa do dvoch aut a vyrážame na lanovku. Lístok stojí 40 Eur. Horná stanica je vo výške 3800 m.n.m.
Pohľad to bol parádny a keď sme pri vrchole videli schádzať žiletkou niekoľko družstiev, niektorým aj vyschlo v krku. V chodbe sme sa poobliekali do sedákov, obuli mačky, v ľadovom tuneli naviazali a vyrazili na žiletku.
Boli sme rozdelený na dve partie po päť ľudí. Prvá bola Ľubo, Janka, Vlado, Janko a Maro. Druhá bola Peťo, Dominika, Peťa, Vilko a moja maličkosť. Žiletkou sme zišli v pohode a potom aj dole na plató, tak cirka 250 m.
Riadne tam fučalo, viditeľnosť bola dobrá. Pozreli sme si stanový tábor a pokračovali smerom k Takulovi. Plán bol nastúpať do 4000 m.n.m., kvôli aklimatizácii. Spočiatku bolo stúpanie mierne, ale časom to strmelo a bol tam aj jeden skoro kolmý výšvih, celkom vhodný na odskúšanie mačiek aj morálu, či techniky.
Otočili sme sa asi v plánovanej výške 4000 m.n.m. a nad výšvihom sme kvôli bezpečnosti vytvorili jedno veľké lanové družstvo. Pod výšvihom sme sa zase rozdelili a po plate postupovali naspäť k lanovke.
Času moc nebolo, lebo posledná išla dolu okolo šiestej a rezerva bola len tak, tak. Slnko už dlhšie pálilo a ku koncu sme toho mali už plný chrup.
Hlava ma bolela celkom solídne. V záverečnom stúpaní sme predbehli zopár skupín, boli na tom evidentne horšie ako my. Fotili si nás japonskí turisti a bol to divný pocit.
Ešte sme pobehali po stanici a potom lanovkou sa zviezli dole. Cestou do campu sme sa zastavili v alimentari na chlieb a pivo, boli to tie isté kde som s Čulim a Peťom Róžom pred tromi rokmi kupoval červené víno, sucháre a cigarety. Boli sme uťahaný a spať sa išlo skoro.
