deň jedenásty 27.7. 2009 – pondelok
jazero a presun do Zermattu
Zmena počasia neprišla a Ľubo si dal podmienku, že ak k vode, tak musíme nejakú nájsť, lebo inak sa presúvame. Zbalili sme stany a išli do mesta nakúpiť.
Peťa sa zastavila v turistických informáciách a tam jej poradili jazero 25 km na západ s výhľadom na Mont Blanc. Ja som tomu moc šance nedával, ale kolektívne rozhodnutie bolo, že to nie je ďaleko a tak to skúsime.
Peťa s Dominikou študovali mapu, problém bol, že to bolo po diaľnici a nevedeli sme či treba známku, či čo.
Keď sme nastupovali do áut, Janko zareval „ Čakám vás na moste“ a už ho nebolo. Autá sa pohli, my posledný, ale žiadny most nikde nebol a ani Janka nikde nebolo.
Vybehli sme na diaľnicu a už sa nedalo otočiť ani zastať. Villi signalizoval problém, chcel zatrúbiť, ale nešlo to. Ostatní už pochopili, že sa niečo deje a tak odbočili na najbližšom možnom mieste a tam sme sa začali radiť čo ďalej.
Peťa si sadla namiesto mňa a vrátili sa hľadať Jančiho a mi ostatní sme sa presunuli na neďaleké odpočívadlo. Prišli asi za dvadsať minút,
Janka našli v campe. Nakoniec vysvitlo, že na prechádzke v meste sa mu veľmi ľúbil kvetinový most a tak prehodil, že si ho ešte musí nafotiť, my sme ale o tom nič nevedeli.
Myslel si že tade pôjdeme ďalej a tam nasadne. Most odfotil a my nikde. Počkal ešte desať minút a už mu došlo, že niečo nesedí, tak sa vrátil do campu a dúfal že sme kamaráti, že ho tam nenecháme.
Po skoro menšom blúdení sme jazero našli. Voda bola perfektná, kúpalo sa tam dosť ľudí, ale nebol nával. Okolo vody bolo čistučko a mi sme sa zložili v tieni pod stromom.
Ja s Peťou a Dominikou sme to preplávali, ale ostatný sa držali pri brehu. Keď sme plávali späť, videli sme našich ako stoja po členky vo vode. Ja som sa zasmial, sú to predsa horolezci a nechcú si pokaziť image.
Potom sa hrali karty, pojedlo sa hrozno so syrom, olivamy a melón. Zase sa naskákalo do vody a bolo to moc fajn. Janko sa tam motal s tým veľkým foťákom, tak mu hovorím, bacha na držku, bacha koho fotíš, lebo si to niekto môže zle vysvetliť a chcem ťa vidieť ako mu to po francúzsky vysvetlíš.
Aj výhľad na Blanc bol odtiaľ výborný, len oblaky sa stále držali vršku a moc sa to fotiť nedalo. Okolo piatej sme sa zbalili a vrátili k autám.
Pri vstupe k jazeru boli rôzne zákazy, medzi iným aj zákaz vstupu hadom – lol.
Vracali sme sa cez Chamonix, cez sedlo St. Bernard do Švajčiarska, smer Zermatt. Dorazili sme tam večer okolo ôsmej, v campe nastala debata kde sa zložiť, prvý im padol do oka flek pri vchode, ale ja som oponoval, bude nás rušiť každý kto bude prichádzať i odchádzať.
Na boku, na kopčeku bolo pár vhodných miest, ale moc rovno tam nebolo, ale nakoniec sme sa zložili a postavili stany. Bola zvolaná kmeňová porada, kto, čo a ako ďalej.
Ľubo a Janka v tom mali jasno – Materhorn, Janko chcel Doom, ale aj fotiť Zmutské údolie, Peťa to trhalo hore na Materhorn, alebo Doom, a nám ostatným radili Zmutské údolie a Breidhorn.
Nič sme nevymysleli a tak sme šli spať.
