deň deviaty – 25.7.2009 - sobota
výstup na Gutierku
Ráno sme nastúpili na lanovku, vyviezli sa hore do výšky 1800 m., na staničke vláčika nám však povedali, že je plno a musíme počkať na 11°° hod na ďalší, ale nakoniec sme sa zmestili a tak sme sa vyviezli do výšky 2400 m.
Odtiaľ sme už stúpali po svojich, okolo skalného rebra vľavo, okolo kozorožca čo drzo pózoval a vôbec sa nebál, i okolo chaty nejakého alpen klubu, stále vyššie a vyššie.
Na ľadovcovom poli na úrovni chaty Tete Rouche, bola prestávka na niečo zjedenie a obutie mačiek. Povyše bolo údolie padajúcich skál.
Bolo to zmenené, keď som tu bol predtým prebiehalo sa nižšie po suti, pokračovalo sa traverzom až na ďaľšie rebro a po ňom hore do sedla asi 150 m od Gutierky. Teraz sa to prebiehalo vyššie, po snehu a hneď na druhej strane sa postupovalo rebrom kolmo hore, priamo ku Gutierke.
Bolo to strmšie a bolo tam aj viacero lán, hlavne vo finálnej pasáži. Hneď za prebehom sa tvorili zápchy a štuple, zostupujúci nepustili hore nikoho a natlačil sa tam riadny chumel.
Až keď si dali povedať tak sa to rozišlo. Hneď na začiatku tam lietali šutre a tak sme si vytiahli helmy. Trochu sme sa predbiehali a tak sme hore dorazili v zostave Peťo, Villi, ja, Maro a Peťa.
Celé nám to trvalo 6,5 hod. Peťo a Janko niesli laná a rezervnú vodu, aby sme nemuseli kupovať na chate. Obsadili sme lavičku za rohom, niečo sa pojedlo a vybavil sa nocľah v jedálni na zemi.
Normálna cena je 25 Eur, nás bolo 10 tak za grupu to bolo 22 Eur a na Alpenverain 14 Eur, iné preukazy nebrali. Vybehli sme si hore na ľadovec nad chatou niečo nafotiť a stráviť nejaký čas kúsok vyššie, kvôli bublinkám.
Je tam zakázané campovať, ale stanov tam bolo habakuk. Ja som vybehol len tak naľahko bez mačiek a cepínu, tak ma Ľubo hneď sprdol.
Pozreli sme aj chodník na Dôm de Goutier a mazali na chatu. O ôsmej bola vyhlásená večierka a o deviatej sa zhaslo. Ja, Maro a Peťa sme vybojovali dobrý flek pod malým stolíkom, ostatní boli za veľkým stolom a moc si to nechválili.
Rozbalili sme karimatky a spacáky a snažili sa čosi naspať. Výšku sme znášali celkom dobre, skôr mi osobne vadilo to silné slnko počas výstupu, lebo nech som robil čo som robil aj tak som bol spálený.
