Prechod Fagarašu august 2014
Fagaraš 2014
8. 8. – 17. 8. 2014
Už dlhšie som mal záujem sa ísť pozrieť do Rumunska na ospevované centrálne pohorie. Aj som si to trochu preštudoval, aj som skúsil nalákať na tento projekt ostatných, ale niekto nemohol pracovne a väčšina asi nemala chuť šľapať týždeň s veľkým batohom na chrbte. Čuli vyzeral sľubne, ale koleno ho vyradilo, tak ostala v hre len Dominika. Potom prišiel problém s dopravou, autom do Rumunska je riziko. Pri pohybe na nete som narazil na cestovku Alpinu z Brna, ktorá to tiež robí, termín bol vyhovujúci, Dominika súhlasila a tak sme sa prihlásili.
Nástupné miesto je v Bratislave na benzinke OMV v Poliankach, do Blavy sme šli vlakom a Vilko nás tam hodil na tú pumpu. Objavili sa ešte dvaja turisti z Martina. Bus dorazil s polhodinovým meškaním a bola to stará dobrá Karosa. Miesta tam už moc neostalo a tak sme mali batohy na zadných sedadlách a pri zadných dverách. Privítal nás Luďa ako náš sprievodca a partiu ešte dopĺňala Zuzka, rodáčka z Prievidze, ako pomocný sprievodca. Boli tam tri skupinymi, prví šli s nami, druhí mali len dopravu a tretí šli okolo Fagarašu na konskom povoze. Cez Maďarsko sme sa presúvali v noci, na Rumunských hraniciach sme si zamenili po päťdesiat Euro a dostali sme za to nejakých dvesto dvadsať chechtákov, po ich reči Lei.
Do Breazy sme dorazili ráno okolo ôsmej, ešte sme sa prebalili, pretože časť batožiny zostávala v buse a už obatohovaný sme vyrazili na trasu.
Deň prvý - výstup k chate Urlea.
Deň druhý – presun k jazeru Valea Rea.
Deň tretí – výstup na Moldoveanu a zostup k jazeru Podraga
Deň štvrtý – výstup k jazeru Capra.
Deň piaty vástup k plesu Caltun
Deň šiesty – deň D
Deň siedmy - zostup ku Cabana Suru
Deň ôsmy – zostup do civilizácie
Pohorie Fagaraš je obrovské, niečo medzi vysokými a nízkymi Tatrami. Voda je tam všade pitná, naberali sme z potokov z hrebeňa i z plies a neviem o nikom, kto by mal väčší problém. Boli tam otravné mušky, ale štípali len dievčatá, chlapom dali pokoj a videl som aj pár komárov, ale žiadne roje. Pastierske psy neboli žiaden problém, ale viem si predstaviť situáciu šesť psov a turista a to by my asi zamrzol úsmev. S bačmi nebol tiež problém, len sme im zamávali a pozdravili a oni tiež. Vyzerali to byť taký miestni introverti, chodili celí deň sami s ovcami a psami, stále v tom istom odeve. Museli denne nachodiť neskutočné výškové metre v čase i nečase. Po medveďoch sme nevideli ani stopy.
Turistov sa tam moce v podstate celkom dosť, hodne miestnych a tiež čechov. Hory sú to krásne, ale dosť mi vadil neporiadok a odpadky, hrebeň bol relatívne čistý, ale na nástupoch a zostupoch bolo okolo chodníkov dosť veľa fliaš, plechovíc, konzerv a iného bordelu. Dosť odpadkov sme videli aj v plesách. Oni si to vyčistia, za pár rokov, prídu na to, že turisti neradi chodia na smetisko a tak ako sa postupne prečisťujú i naše hory, čaká to i ich. Na druhu stranu som tu nevidel klasický tatranský biznis, keď si chudák turista pripadá ako trhací kalendár.
Na hrebeni sa nachádza viacero útulní, relatívne v slušnom stave. V tomto období už nebol problém so snehovými poľami, pozostatkov snehu sme videli len minimum. Ťažké miesta na hrebeni sú dobre odistené, len ten traverz medzi Avrigom a Garbovom bol odfláknutý a treba si tam dať pozor. Signál na hrebeni moc nebol, len miestami a v len pri Balea Lea sa dalo dokúpiť jedlo a nejaké pitivo. Teplé jedlo sme mali na chate Podragu a Cabana Suru, pivo len na Podragu po desať Lei. Ľudia sú tu priateľský a neprišli sme do konfliktu. Dosť veľkou nevýhodou prechodu je jednotvárnosť hrebeňa, dosť várazná po nejakých šiestich dňoch.
Balenie sa do batohu na týždeň je boľavý proces, tri krát som vyraďoval materiál, stal som sa váhovým expertom, vedel som čo váži bunda, tričko, nohavice, varič a nakoniec som toho zobral zbytočne veľa. Problémom veľkého batoha je, že však aj toto sa ešte zmestí, aj toto sa možno hodí a ešte niečo do foroty, potom keď si to hodí človek na chrbát, tak sa mu podlomia kolená. Na Balea Lea, kde sme si mohli doplniť veci som ešte z batoha vykladal, hlavne stravu.
Keď to mám zhrnúť a podčiarknuť, som rád že som šiel s CK Alpina. Sprievodca podal po stránke technickej, vedomostnej aj organizačnej bezchybný výkon, všetko šlapalo ako malo. Aj počasie vybavil výborné, pršalo len dva krát a to sme boli na chatách, vietor bol len jednu noc a raz navečer. Kolektív bol výborný, ponorka minimálna. Som rád že som tu bol, ale som tiež rád, že to už mám za sebou.
Fagaraš 2014 - fotky v plnom rožlíšení od Ďura
Náhľad fotografií zo zložky Fagaraš 2014
