Deň štvrtý – výstup k jazeru Capra.
12. 8. 2014
Výrážame zase skôr a priberáme do partie aj Romču s Ronaldom, lebo ku koncu predchádzajúceho dňa sme im už šlapali na päty, ale čo nevidím hneď nad táborom nás dobieha početná skupina našich, asi im už vadilo, že nás furt doháňajú s vyplazeným jazykom. Stúpame naspäť na hrebeň a pokračujeme stúpajúcim traverzom k jazeru Giurgului s rozbitou núdzovou chatou, obišli sme ho v zlava a nasledoval nepríjemný, strmý, nekonečný, kamenný výšvih, kde nás dobehli ostatní. Nešli sme až na vrchol, ale traverzom doprava sme prešli do sedielka. Za ďaľším kopčekom sme klesli k sedielku, kde sme zostúpili na severnú časť hrebeňa krátkym strmím úsekom, potom rovinka s flekmi pre stany a ďalší náročnejší úsek zaistený lanom, najprv klesanie a potom cez hrebienok, Ludek pomáhal pri prekonávaní obtiažnejších pasáží. Nasledoval nepríjemný zostup vymletým chodníkom meter hlbokým s hlinitým podkladom. Ďalej sme postupovali stúpajúcim traverzom do skalnatého kotla, ktorý sme obišli vlavo a po hrane sme výstúpali k ďalšiemu traverzu, ktorým sme obišli kopec zlava, potom rovinka a záverečné klesanie k jazeru Capra. Dominika mala problém so zapáleným okom, bola podráždená a tak som v závere kopol do vrtule a nechal som ju so Zuzkou. Našiel som slušný flek priamo pod bielym obeliskom, postavil som stan aby preschol.
Obelisk bol postavený Alpinistom, ani som nevedel, že tu majú takú úctu k pitiu alpy.
Keď dorazila Dominika, tak posedela v jedinom tieni pod obeliskom a potom zaliezla do spacaku a vyšla zo stanu až keď zašlo slnko. Ja som si uvaril čosi pod zub, prepral som si niečo v bočnom pliesku a debatil s Janou. Zastavil sa u nás boss, že sa ide prejsť na kopec nad nami, že vraj má dva a pol tisíca metrov. Do večera bolo ďaleko, robiť nebolo čo a tak som po pol hodinke vyrazil hore aj ja. Zobral som foťák a urobil pár záberov z kopca popod ktorý sme prichádzali a cez ďalší som vystúpil až na ten najvyžší. Bez batoha to bola paráda. Hore sede Luda a čakal, kým sa mraky rozostúpia, aby si odfotil Nagoiu, ale nebolo mu to dopriane. Nafotil som vlastný tieň na vrstvách hmly a spoločne sme prešli ešte kopec vpravo od sedla. Bol odtiaľ pekný výhľad na stavby pri jazere Balea lac, kde je aj vstup do tunela transfagarasan, i na celú kľukatú prístupovú cestu. Videli sme aj dvoch kamzíkov. Zostúpili sme cez sedlo do tábora. Dominika bola ešte celá ubolená, stan je hodne tesný, tak som si hodil spacák von a spal som pod hviezdičkami. Trochu fúkalo, ale nový spacák sa celkom osvedčil.
