Deň piaty – zostup k Transfagarašskému tunelu pri plese Belea a výstup k plesu Caltun
13. 8. 2014
Piaty deň bol poňatý ako oddychový. Dominike už bolo lepšie, ale ľadovcové okuliare sa neodvažovala zložiť. Niečo kuchtila, tak som si šiel zaplávať. Voda bola studená, preplával som pleso tam a späť, som dobrý plavec, ale naspäť sa to akosi pridlho vlieklo. Zbalili sme stan, nabrali trochu vody a vyrazili na pivo.
Prehupli sme sa cez sedlo a zostúpili strmím chodníkom dolu k jazeru Balea, kde je vstup do tunelu popod hrebeň Fagarašu. Je tam pár hotelov a reštaurácii a hodne stánkov so syrmi, mäsovými výrobkami, všelijakými kameňmi, výrobkami z kože i dreva, i všakovakým brakom. Zaparkoval som s Dominikou pri stánku s pečeným mäsom a dali sme si riadnu porciu pečeného čohosi s chlebom a kafíčko. Bolo to perfiš, len chren to ešte chcelo. Základným ťahákom tohto miesta bola ale naša Karosa s nákladom kozla a našimi záložnými kapsami. Ja som toho v batohu vliekol toľko, že som neprikladal, ale vykladal, akurát som si prídavnou baterkou dobil mobil.
O jednej sa pohýname ďalej. Stúpanie je brutálne a nekonečné, tie pivečká moc nepomáhajú. Dostávame sa na horskú lúku, klesáme okolo skalného hrotu, obchádzame ho zľava, povedlľa plieska a traverzujeme celý hrebienok naberajúc výšku. Posedeli sme pri ovečkách a obdivovali sme ovčiarskeho psa čo vyzeral jak kríženec s ovcou, nuž čo tie dlhé zimné večery sú asi až moc dlhé.
Postupujeme väčšinou trávnatým terénom, sem tam spestreným skalnou pasážou, jeden vrchol nasleduje za druhým. Malo to byť na štyri hodiny, ale zdá sa to nekonečné. Nakoniec ale dobojúvame ku plesu Caltun, povestnému svojim veterným umiestnením. Miest na spanie tu moc nebolo, našli sme mikroplácok, kde sa dal postaviť náš stan, ale len tak, že v jednej pergole sme mali hranatý kameň, ale batoh čo tam nocoval sa nesťažoval. Povesti neklamali, stan nám chcel uletieť, ešte sme ho len vytiahli a celú noc fučalo a lomcovalo ním. Pár stanov to v noci aj nezvládlo, aj Jára sa sťažoval, že ten svoj dva krát chytil len tak - tak, kolíky mal celé vykývané. Je tu aj núdzová útulňa, vyzerajúca ako žltooranžová forma na srnčí chrbát, ale moc vábne nevyzerala a boli v nej nasáčkovaný už domáci.
Niečo sme uvarili za balvanom v závetrí a presunuli sa k Tomášovi z Bílé čo rád chodí na hřiby. Bol tu skoro, trochu sa nudil a keďže je murár, vystaval si okolo stanu metrový kamenný vetrolam. Sedeli sme dnu viacerí, aj Jana sa pridala, mal dobrú domácu a prebrali sme čechov v Tatrách, Hríby okolo Turzovky, čechoslovákov všeobecne, fandenie v hokeji i iné témy. Po zotmení sme sa rozliezli do stanov a poniektorí strávili krušnú noc, ja som spal celkom dobre.
