Choď na obsah Choď na menu
 

 

 

Deň tretí – výstup na Moldoveanu a zostup k jazeru Podraga

 

11. 8. 2014

Vstávame do nového dňa presvieteného slniečkom. Už večer sme sa rozhodli, že vyrazíme zase skôr a zoberieme do partie aj Járu, lebo bol evidentne pomalý, bol už na nejakých ferátach v Julkách, ale takýto prechod ešte neabsolvoval.

Vyrážame o štvrť na osem, podľa miestnych na deväť, ale aj tak nie sme prví, lebo ešte jeden pár vyrazil pred nami. Nejdeme priamo na chodník, ale do svahu nalavo a po hrebienku na chodník. Prvú prestávku robíme na hrebienku, mažeme faktor aj niečo tuhšie na zobudenie. Za hrebienkom na plošine stojí tiež pár stanov pri menšom pliesku. Dostávame sa na chodník a klesáme ku bielej chate. Pred nami sa nalavo od hrebeňa čnie Moldoveanu, kopec v Rumunsku najsamvyššejší, hoci ten na hrebeni, kam sa štveráme tiež nie je oveľa menší.

Stúpanie je kamenisté a hodne strmé, postupne nás dobiehajú prví dlhonohí. Batohy nechávame na ňom a bočným hrebienkom naľahko prichádzame na Moldoveanu. Ešte čakáme na posledných, robíme spoločné foto a tiež foto scenérie naokolo. Vraciame sa na hrebeň a zostupujeme nepríjemným strmím chodníkom dole, Zuzke trochu tŕpne úsmev.

Na menšom sedielku sa stretávame všetci a dávame pauzu na obed. Chodník sa vinie ako nekonečný had po hrebienkoch i hrebeňoch, chvíľu dole potom hore až sme sa dostali do výbraného sedla, kde začalo trochu popŕchať. Malo to účinok a tempo sa podstatne zrýchlilo. V ďalšom sedle nás čakal Luďa, lebo tu treba odbočiť a zísť na severnú časť z hrebeňa. Pod nami bolo vidno plesá a v diaľke i chatu Podragu s jazerom.

Posledný úsek sme mali dilemu, ja som navrhoval pivo, stan, voda a Dominika oponovala, že najprv stan, voda, pivo, lebo po pive by sa jej už nechcelo. Tak sme sa dohodli na kompromise, že zoberieme pivo a otvoríme ho až potom. Kúpil som dva Ursusy, jeden som podal Dominike, urobila psssst a bolo po debate.

Našli sme flek pre stan, postavili sme ho a boli sa okúpať. Zrazu sa objavili ovce, vôbec sa im nelúbilo, že im na ceste vyrástli nejaké farebné strašidlá, nakoniec nás ale obišli.

Spustil sa tichý, neskôr riadny dážď, tak sme sa presunuli do chaty. Zasadli sme v jedálni okolo veľkého stola. Luďo zajednal nejaké spoločné jedlo, v ponuke bola kapustová polievka s chlebom za pätnásť, alebo Zemiaková kaša s nejakým mäsom za dvadsať päť.

Čakali sme na to hodinu a zatiaľ sme popíjali Ursusa, pollitrová piksla za desať. Ja som mal to druhé, ale polievka jedna zvýšila, tak som si dal aj ju. Polievka bola hluchá, nič moc, ale to druhé bolo chutné a aj toho bolo dosť, to mäso bolo ako hustý guláš. Ešte sme pridali nejakých Ursausov a šli spať.

V noci ma nejako dulo, asi po tej kapuste, tak som sa bol trochu prevetrať, bol spln, jasná obloha a padali Perseidy.

 

dscn4649.jpg