Dunajská cesta Passau – Bratislava
7. 5. – 11. 5. 2015
K tejto akcii som sa dostal ako slepé kura k zrnu, tak náhodou som sa tam vyskytol. Peťo ma ohlásil či nemám záujem, lebo im niekto vypadol a termín mi zapasoval tak - až to divné bolo, tak som naskočil do tohto idúceho vlaku. Bolo nás desať statočných, šéfom bola Ľubica, ktorá to aj vybavovala.
Už som o tejto trase počul, ale moc ma to nelákalo, je to samá rovina a dosť veľká kilometráž. Ale teraz na jar a s pohodovou partiou to bolo celkom lákavé.
Biky sa prepravovali v krabiciach aj s nami na dvoch autách, Dukato zvládlo osem krabíc a sedem ľudí a Šaran zas dve krabice a troch pasažierov.
Vyrazilo sa o pol dvanástej z Prievidze a mňa naložili o polnoci v Lelovciach. Ráno okolo šiestej sme dorazili do Passau, nenašli sme vhodné miesto na vyloženie a tak vykladáme na malom dvorku medzi domami, kde ale majú vyhradené parkovacie miesta domáci a každú chvíľu sa musíme posúvať tam, kde je ešte voľné.
Až na stratenú pružinku z náboja sa podarilo biky poskladať do pôvodného stavu, šoféri naložili krabice, zamávali nám a zahájili návrat.
Deň druhý Aschach – Grein
Deň štvrtý Durnstein – Hoflein
Deň piaty Hoflein - Bratislava dojazd
Keď to zbilancujem, prešli sme celý rakúsky úsek Dunaja, dokopy okolo 425 km. Chodníky perfektné, žiadne autá, výborný asfalt, dobre značenie. Počasie nám vyšlo až neskutočne, hodne slniečka, vietor do chrbta, žiaden dážď. Nebol to lacný špás, doprava 60 eur, ubytovanie 4 x cca 26 eur, káva a pivo tria a pol eura, obed cez 15 eur, ale stálo to za to. Kolízie sme vďakabohu nemali, len dva defekty a roztrhnuté lanko. Nikto sa moc nestratil ani nezablúdil.
V závere ešte musím poďakovať Anke, Ľubke a Maji za transformáciu nemčiny do slovenčiny i späť, Zitke za slovenský okienok a hlavne Ľubici za celkové vybavenie a zabezpečenie akcie.
Laco s Kamilom už zas plánujú nejaké Komárno a Budapešť, my ale kým nie sme na dôchodku, tak sa musíme zmieriť aj s nejakým tým Gréckom na konci mesiaca, ale začul som už aj nejaký šum o nemeckom Dunaji, tak si počkám čo z toho bude.
Ďuro