Deň štvrtý Durnstein – Hoflein
10. 5. 2015
Vstávame a varíme u Jara s Peťom kafé s nejakou rannou zubnou tekutou pastou, prevedieme hygienu a zbalíme veci. Zídeme dole na raňajky, štandardne žemličky saláma, syr, kafe a džús. Majiteľka sa maznala s krásnym veľkým kocúrom. Naložili sme tašky na biky, vyplatili nocľah a zašli pre dievky, ktoré sú ubytované vedľa.
Spoločne vyrážame na trasu povedľa reštiky, kde sme včera sedeli a stojíme až v Kremse na námestí, pred múzeom karikatúry, pri tlstých sochách. Krems je známy aj kremžskou horčicou, ktorá pochádza odtiaľto. Prešli sme sa i po námestí so zaujímavou starobylou architektúrou, mňa zaujal výklad s vodnými fajkami a krivý dom na hornom námestí.
Pokračujeme ďalej po moste na druhú stranu a prechádzame okolo známej rakúskej atómky v Zwentendorfe, ktorá nebola nikdy v prevádzke po jej dokončení bolo referendum a aktivisti presadili stop atómu v Rakúsku. Inštalovaný výkon bol 700MW na jednom bloku, t. j. 10% vtedajšej spotreby. Dnes sú tam osadené solárne panely v počte 1000 kusov. Pred atómkou je pekná reštika s Medveďom a veľkou terasou, až mi bolo divné, že nikto nezastal.
Prichádzame do Tulinu, časť chce vidieť nejaké záhrady, ale väčšinu grupy viac zaujíma niečo pod zub a nejaké to pivečko. Nechávame ich tam a presúvame sa do centra na námestíčko a sadáme na terase, slnko praží a tieňa je málo. Dávame si kuracie prsia a pívo. Je to riadna porcia. Maja so Zitkou si dávajú nejaké sladké oné, ani na meno tomu neviem prísť, ale vraj je to geniálne. Sledujeme deti ako sa hrajú s fontánou, voda strieka z trisiek v rošte na zemi a pohybový senzor striekanie prerušuje, deti prebiehajú a výskajú.
Presúvame sa na nábrežie k súsošiu s fontánou, je to scéna, kde Atila žiada o ruku nejakú Kriemhildu. Po chodníku na hrádzi sa presúvame k reštaurácii s prístavom lodí, na terase si dávame pivečko, potom sa oddeľujeme s Kamilom od skupiny, lebo chce fotiť priehradu, čo sa nám aj podarilo, dokonca sme odfotili miestneho ľadového medveďa, odvážnu znudenú plavkyňu.
Pripájame sa k skupine a spoločne dorážame do Hofleinu, zbadal som pekný kopček smerom späť, zavelil som “tadeto“ a hore som počkal, kto sa chytí, kým zistili, že som si z nich vystrelil tak si zabojovali – skoro som aj po ušoch dostal.
V Hoflejne nás poslali na cintorín, asi sme už tak zle vyzerali, ale nakoniec sme našli penzión u Kohúta pri železničnej staničke. Bicykle sme zamkli v šope a ubytovali sme sa. Zasadli sme dole na čapáka, ja som si dal Starobrno cca. štyri éčka ostatný pili nejaký Gosser za tú istú cenu. Šéf bol maďar a so Zitkou si výborne rozumeli, kuchyňa bola tiež čiastočne maďarská, bol tam maďarák i segedin. Na jedenie som si dal výbornú smotanovú cesnačku a k tomu ten segedínsky guláš s jednou guľatou žemľovou knedľou, bolo to výborné, ale precenil som sa – zjesť sa to nedalo. Tak sme posedeli a podebatili.
Spal som na malej izbe s Kamilom, Laco s Vladkom pochodili najlepšie, mali veľkú izbu s divánom a fotelkami, ale Laco bol aj tak ráno nespokojný, Vladko sa mu niekde nakazil a do rána pílil, len tak triesky lietali.
Ďuro