Švajčiarske Alpy 2012
10. - 18. 8. 2012
Nuž tento rok sme sa hodne ťažko dohodovali o apoločnom termíne na dovolenku, ale nakoniec sme sa vybrali v počte dvanásť kusov v troch autách.
Vyrazili sme v piatok, 10. augusta poobede, zraz bol v Blave, lebo my sme brali v Nitre Dominiku. Mali sme meškanie, lebo pri príchode do Blavy nám odpadol výfuk a museli sme ho dať upevniť. Hlavný voj sme dobehli až v Rakúsku na diaľnici. Prespali sme pár hodín na mikro trhovišti v nemecku a do Grindenvaldu sme dorazili okolo obeda.
Jungfraujoch
Nad ránom nás zobúdzajú o pol piatej prechádzajúce družstva útočiace na Jungfrau, niektorí si dopĺňali vodu iný len prechádzali.
Mních
Na parkopvisku presúšame veci z batohov, niečo zajeme, vyplatíme parkovné a výrážame do Randy cez horské sedlo Grimselpass vo výške 2165m. Sú tam nádherné hory, v sedle je minizoo svišťou a sú tam vystavené plastiky,či vlastne železtiky, pozvárane zo súčiastok exmotociklov a iného šrotu.
Do Randy dorážame okolo štvrtej, staviame stany na našom fleku pod skalou, nasleduje varenie a sprchovanie. Paľov mančaft sa vracia z Zermatu a má novinky ohľadom počasia, dva pekné dni, potom zhoršenie. Padlo rozhodnutie, zajtra vyraziť na Matterhorn i na Monte Rosu. V noci nejaký chmaták pajzol Lubovi baterky do foťáku čo si dal nabíjať do umyvárky, len nabíjačku mu nechal.
Ráno nás zobúdza dráždivá vôňa pečenej slaninky, Jožko už vypeká ostošesť. Nejaká ranná hygiena a tiež niečo kuchtíme. Keďže v tábore nikto neostáva, tak balíme stany, prebalujeme batohy a chystáme proviant a výstroj na útok.
Ja som si uvedomil, že ak Janka s Ľubom tentoraz uspejú, tak sa sem už nebudú mať dôvod vracať a naskytá sa vlastne asi posledná možnosť prevziať čosi z ich skúseností a poznatkov o Matterhorne.
Hoci som pôvodne mal v pláne Monte Rosu, toto zavážilo a ja som sa rozhodol, že pôjdem pod Matterhorn. Vilko skonštatoval, že sa momentálne na to necíti a tak som vzal do partie Dominiku. Skúseností síce nejako moc nemá, ale na Mníchu sa ukázala v pohode či na skale , či na snehu. Hodne ju psychicky podporila aj Janka a tak sme sa dohodli, že nejdeme na vrchol, ale ideme si to obzrieť s tým že vyjdeme, kam nás to pustí.
Tým sa rozdelila partia na dve časti, tri páry na Matterhorn a tri páry na Monte Rosu. Rosisti v zostave Vilko a Alenka, Peťo a Paľo, Vlado a Jožko vyrážali o deviatej a my v zostave Janka a Ľubo, Peťo a Ivo, Dominika a ja zas o desiatej.
Matterhorn 2012
Po návrate do kempu sme sa zvítali s ostatnými, spoločne sme si zagratulovali, niečo sme navarili a niečo i zapili. Postavili sme stany, vybalili batohy a prešli sprchou.
Paľo s posádkou vyrazili ešte ten deň na cestu domov, ale ostatní sme zostali sa poriadne vyspať.
Na druhý deň sme ešte vybehli do Zermattu niečo pokúpiť , ja som chcel hlavne spraviť nejeké video z Zermattu.
Poobede sme pobalili stany, naložili všetko do aut. Vyplatili sme kemp a vyrazili na cestu. K nášmu jazeru pri mníchove sme dorazili okolo pol druhej v noci, zabivakovali sme na parkovisku pri lúkopláži.
Ráno sme niečo poraňajkovali a vyrazili plávať. Po prejdení lúky sme sa ocitli pred vstupom na dlhé drevené mólo, s dvomi železnými schodíkmi do vody. Voda bola genialna a schuti sme si zaplávali.
Postupne sa mólo zapĺňalo miestnymi, hlavne dôchodcami, člapkali sa vo vode s rôznymi nafukovatinami a polistireninami, alebo len tak polihovali na slniečku. Aj lúka sa postupne zaplnila.
Zbehli sme aj na nejaké to kvasinkové pivečko a po obede sme pokračovali v ceste domov.
Dorazili sme okolo siedmej na benzínku pri Blave, kúpili niečo pod zub a rozlúčili sa. My sme v Nitre vykladali Dominiku okolo deviatej, Slobodovci šli priamo na Trenčín.
Domov som sa dostal okolo pol desiatej, síce uťahaný, ale móc spokojný.
Ďuro