Jungfraujoch
11. augista 2012
Na staničke sme sa informovali na spoje na najvyššiu stanicu v sedle Jungfraujoch – Top of europe, na sfinge medzi Jungfrau a Mníchom, vo výške 3454 m.
Spoj nám odchádzal za hodinu a nastalo horúčkovité balenie a prezliekanie.
Zakúpili sme si spiatočné lístky a až dodatočne sme zistili, že sú platné len dvadsať štyri hodín, čo nám nepasovalo, lebo sme tam chceli stráviť v rámci aklimatizačky aspoň dve noci. Lístky sme povracali a späť sme si kupovali osve.
Lístok so spiatočným vychádzal 120 euro, len hore stál 80 euro a dole tiež okolo 80 euro.
Trať sa šplhala hore lúkami povedľa dych vyrážajúcej severnej steny eigru na prestupnú stanicu a neskôr sa do nej aj vnorila. Dva krát sme stáli pri vyhliadkových oknách a chvíľu sme aj stáli pre nejakú poruchu. Pokračovali sme masívom Eigru a neskôr aj Mnícha až na konečnú.
Keď sme vystúpili v staničnom komplexe prekvapilo nás množstvo číňanov, indov, arabov a iných cudzokrajných rás. Komplex to bol obrovský, niekoľko reštaurácií, butikov, múzeum budovania tohto projektu, ľadovcová expozícia, alpská expozícia, obrazová galéria s pohyblivým chodníkom, sústava tunelov s východom na ľadovec so zjazdovkov i detským svahom, kladkovým premostením a inými atrakciami. Bolo možne sa vyviesť rýchlovýťahom do presklenej galérie o sto metrov vyššie v priestoroch observátória.
Zložili sme batohy okolo jedného stĺpa a vyrazili sme na obhliadku. Okolo šiestej odišiel posledný vláčik dole a my sme sa premiestnili von na drevenú terasu pri zjazdovke, kde sme postavili stany a zabivakovali.
Boli sme pozrieť na chatu Mönchsjochhütte, trvalo to trištvrte hodiny, bolo to len dvesto výškových metrov, ale zdalo sa to nekonečné, výška bola citeľná. Tunel ostal otvorený a tak sme mohli používať wecká vnútri, sa dala sa tam nabrať i voda.