Mních
12. augusta 2012
Nad ránom nás zobúdzajú o pol piatej prechádzajúce družstva útočiace na Jungfrau, niektorí si dopĺňali vodu iný len prechádzali.
Ráno vstávame okolo pol siedmej, niečo zajeme ranná hygiena, zbalenie stanov a s malým batohom postupujeme ratrakovým koridorom pod nástup do Mnícha. Villi zisťuje, že jeho mačky ostali v aute, tak mu
Peťo požičiava hroty. Nástup je v skale, miestami jednoduchý rozbitý terén a miestami sa neodporúča skydnúť. Na snehu to Vilko s Alenkou otočili, jednoducho to nebolo na hroty. Viditeľnosť je výborná, ale odhad na snehu klame ako vždy.
Nasledovalo pár snehových exponovaných hrebienkov, zrazu sa nasunula hmla a vidíme tak biely prd. Po expomovanóm hrebeni sa dostávame na vrchol Mnícha 4105 m, robíme pár foto a keďže nič nie je vidno padáme dole.
Hoci sme výstup odhadovali na nejaké dve hodiny, nakoniec to trvalo skoro štyri.
Po obede sledujeme lezcov schádzajúcich z Jungfrau, hm - to je iná káva, prechod ľadovou pľáňou pomedzi trhliny, výstup na hrebienok a po ňom až hore do sedla cez dva výšvihy a záverečný hrebeň sľubujú extrémnu túru na celý deň.
Myslím, že by to šlo, ale už teraz cítime výšku a po tej túre by nám trvalo pár dní, kým budeme fit, ktoré by nám zas chýbali v závere dovolenky, keď pôjde o naše hlavné ciele, Matterhorn a Monte Rosu.
Náš hlavný cieľ tu bo sa riadne aklimatizovať, nie zničiť, tak Junfrau vypúšťame.
Posádka Paľovho auta sa sťahuje do Grindenwaldu a presúva do Randy pri Teši. My ostatní ostávame na noc sa poriadne aklimatizovať.
Večer trochu spŕchlo a vonku sa vytvorila protivná brečka. Rozhodli sme sa, že prespíme v tuneli pred strojovňou, keď nás tam načapal správca, moc mu to nešlo do hlavy, ale my sme boli spokojný, bolo tam sucho a teplota nad nulov, čo viac si želať, len chrápanie sa tam rozliehalo doďaleka.
Ráno sme sa ešte prešli po ratrakotrati k chate Mönchsjochhütte, obdivovali východ slnka a o pol deviatej schádzame vláčikom do Grindelwaldu.
Ďuro
Náhľad fotografií zo zložky Monch / Mních 2012
