Žibrid a Stratený Budzogáň
18. 3. 2026
Majka vymyslela výlet na Budzogáň, ja som to ešte nešiel tak rad som sa pripojil.
Presunuli sme sa do Jasenia Mirovým autom v zostave Maja, Lubo, Maja, Miro a moja veličkosť. Počko bolo na túto dobu priaznivé, nefúkalo, slniečko bolo žubaté.
Stúpame povedľa Jasenianského potoka k Bielym Brehom, kde majú miestni vybudované posedenia, hočky i rôzne prístrešky, móc pekne sa pohrali s drevom.
Stúpame lesom po úzkom chodníčku bokom svahu až na hrebeň, kde sa nam otvára výhľad na Žibrid, je to niekoľko zlepencových vápencových veží, ku ktorým vedie nepríjemný stupáčik, záver je trocha technický s retiazkami.
Chvíľu sme tam strávili, obdivujúc okolie, čosi sa pofotilo a hajde zase naspäť dole brehom na hrebienok, po ktorom ideme smer budzogáň. Po istom čase sa nám i ukázal dole pod nami vo svahu. Ešte kus postupujeme hrebeňom, kým nasleduje prudká zátačka a zostupujeme kolmo dole k nemu.
Je to parádne bralo, stojace na úzkom hrdle, obdivujeme ho zvrchu a potom i z jeho úrovne, kde je vybudované i posedenie. Niečo sme pofotili a niečo sa i zajedlo, ale dlho sme sa nezdržali, bo slniečka tam moc nebolo a v tieni bolo chladno.
Zostupujeme dole a Pod kamenným dielom odbočujeme k Babiciam, je ta zase slušne do kopca, ale stálo to za to. Je to skalná vyhliadka na Jasenovo a dolinu pod nami s peknou ihlou a fotogenickými poniklecami.
Do dediny schádzame pohodovo po lúkach.
Bol to parádny jarný výletík v oblasti, kde som ešte nebou.
