Volkov zub, Jitkyná vyhliadka a Bralie
12. 3. 2026
Ohlásil ma Milan Kubiš, že by zavítali do našej oblasti, vraj majú vyhliadnutý Volkov zub a Jitkynú vyhliadku, či by som s nimi to nezbehol a tak sme sa dohodli na štvrtok dvanásteho marca.
Ešte sa zastavil v PD pre Joka s Janulkou a ja som zas zobral Ďuriho s Evinou, stretko sme mali o deviatej pod zjazdovkou na Sekaninách, kde tretím autom dorazila i Martina s bratom, oni sa pred tým ešte zastavili kuknúť červenú stoličku.
Bol som po kašláku a veru som si hore kopcom ešte chvílami zakašlau, je to slušný strmáčik, miestami podmočený. Počko bolo stabilné, na tento dátum netradične teplo a bezvetrie.
Stúpali sme cez Salamandru doľava pod cvičné skalky a vrchom sme sa prehupli k Voklovmu zubu, kde sme sa oferatili, kym sme sa obliekali, Joko už vyliezol hore.
Hodne sa fotilo a obdivovali sa výhlady, môj foťak ostal doma tak mám fotky, len čo ostatní fotili.
Schádzali sme po tej kvazy feratke oreťazovanými schodmi, len sme museli dávať bacha na vyčnievajúce roxory. Zišli sme k autám a presunuli sme sa k chate Smrečina, kde sme zaparkovali. Po asfaltke sme stúpali pod staré lezecké skaly. Chodník k nim je strmý a nezretelný, prekrytý hojným lístim, celkom sme slušne bojovali i fučali.
Pauzu sme dali pri hríbiku Radegast, odtiaľ postupujeme traverzom popod skaly k Amerike, povedľa ktorej strmo stúpame hore, už čistým vyfúkaným chodníkom.
Na Jitkynej vyhliadke sme boli len traja, ostatní ostali na Nováckej skale, nemali odvahu prejsť dve reťazové štrbiny, ale v podstate je to jednoduchšie, ako to vyzerá. Dole sme sa rozdelili, časť sme sa vracali ako sme prišli a Joko s druhou časťou partie skúsil ku chate zísť priamo, boli tam skôr ako my.
Vzhľadom, že bolo len pol jednej sme doplnili itinerár Bralím a Velkým vrchom. Zaparkovali sme pod Bralim a strmým chodníčkom sme stúpali pod vápencové bralá. Obdivovali sme lezecké skaly a pokračovali sme stále vyšie a vyšie. Chcely sme pozrieť poniklece, ale žiadne tam neboli, vlastne neboli už ani minulý rok a vyzerá to, že ich horuce leto natrvalo vypálilo do tla.
Z Bralia su krásne výhlady na široké okolie s Žarnovom oproti. Stúpame chodníčkom ku krížu na Velkom Vrchu, nie je to strmé ale tiahlo dlhé. Hore sme posedeli niečo sa pofotilo.
Dole zostupujeme naokolo cez pieskovňu a Kršteniansky lom, po novom cyklochodníku sa vraciame k autám. Po nastúpení začalo pršať, nie moc, len tak frkať, ale miestami to hustlo.
Presunuli sme sa do krčmy v Malych Kršteňanoch, kde sme si dali pivečko i kofolu, mali čiernu horu, len bolo dosť studené, Janulka bola prekvapená, keď jej prvé len tak zasyčalo.
Za krčmou sa ukázala parádna dúha, vzadu svietilo slnko a vpredu zas čierňava.
Bola to pekná jarná vychádzka, taký všehomix, z každého rohu trošku.
