Shengjin - Durres 110 km,
alebo Albánske Pyreneje
31. 5. 2026
Čakala nas dlhá rovinatá etapa, s nejakým horstvom, veru keby sme vedeli do čoho ideme, asi by sme sa tak nehrnuli.
V úvode etapy nám padol Jožko, bolo to v meste, šiel za Lubkom, ktorý musel pre zmätkujúce auto zabrzdiť, Jožko nedobrzdil a narazil si kolienko.
Postupujeme postrannými cestičkami, prekladáme biky cez zvodidlá na moste cez rieku Mat.
V polke etapy máme prestávku na zachádzke k lagúnam, po ich Patokom, ale žiadne patoky sme si tam nedali, vyzeralo to, že tam skapal pes, postupne sme postretali skoro všetkých našich, jak sme sa na tom úseku míňali.
Za polkou etapy sme sa zastavili na pivko v markete a nastavajú problémy, asfalt zmizol a my stúpame po prašných cestách viacerými lesnými výšvihmi cez horský hrebeň.
Obchádzame, tlačiac smejúci sa dom, evidentne tu niečo dobré hulia, ukazovali nám, že tade neprejdeme, že konec, kaput, evidentne nas nepoznali.
No ani my sme nevedeli do čoho to ideme, cesta zmizla ostali len vymleté chodníčky, najprv cez jarok, potom výšvih, zase úsek lúkov k ďalšiemu výšvihu a tlačeniu, dobehla nás Tomašíková skupina, bol tam i Peťo Roža. Čím ďalej tým horšie a aj sili ubúdali, pomáhali sme si, ako sme vedeli.
Heslom dňa sa stalo - ,,Nemáš čo tlačiť, kúp si ebike", Tomašík si hodil bike cez plece a viac sme ho nevideli. Viacerí tam urobili kusisko roboty, keď pomáhali dôchodcom s ťažkými ebikami, dokonca tam bol i jeden neplánovaný pád do pichlavých kríkov.
Keď sme si mysleli, že sme z toho vonku, prišiel ďalší výšvih, ale aj toto malo nakoniec svoj koniec, horské sedlo s pieskovcovým bralom, kde sa to prehuplo a nasledoval zaslúžený pieskový zjazd.
V krčmičke pod zjazdom na nas chceli zarobiť, tak utreli hubu, pobrali sme sa ďalej, nebudeme kupovať tretinkové pivo za štyri eurá.
Nasledoval rovinatý dojazd a ku koncu už toho bolo celkom haba kuk.
Aj som sa pýtal na hoteli Zorici, či sa jej cez deň nečkalo, tolko ľudí ju v tých kopcoch spomínalo. Potom sa priznala, že sme prvý, ktorý tade prešli, že nevedela ako to tam vyzerá a albanske info veru nie je nič moc, trasa na mape je, ale realita je o niečom inom.
Večer sa trochu vo vestibule pobrnkalo, ale prerušila to smutná správa z domova, Matiaškovi sa zabil syn na Banskej na motorke, tak na druhy deň letel domov.
