Gýmeš a Oponický hrad
15. 3. 2026
Už dávnejšie som Evine slúbil, že s ňou zbehnem na hrad Gýmeš, ktorý ešte nemala odškrtnutý, my sme tu dakedy už boli, šli sme z Oponíc a bola to slušná prechadzka.
Urobili sme aj teraz tak, parkujeme v Oponiciach pri odbočke k družstvu a šlapeme cestou k Oponickému hradu, zacítil som medvedí cenak, bol tam na jednom fleku, ale ešte bol dosť malý. K hradu nezachádzame a pokračujeme ďalej po lesnej ceste. Je to miestami slušne do kopčeka a ja som ešte nebol úplne fit po kašláku. Neskôr sa to umúdrilo, je to viac menej rovinaté a stretávame i zopár bikerov.
Najedli sme sa na malej rúbani a pokračujeme ďalej, napojili sme sa na cyklochodník z Lefantoviec a Nad Červeným krížom sa dostávame na nový asfalt, je to dlhý rovný úsek až k Červenému krížu, kde nový asfalt pokračuje smerom na Remitáž Jelenec.
My tu ideme priamo po zelenej pod gaštanicu, kde sa chodník križuje s červenou značkou. Postupujeme lesnou cestou priamo ku Gýmešu, len zelena sa nam niekde stratila, neskôr sa napojila zlava.
Pretíname červenú a vchádzame do gaštanice, chodník kľučkuje, miestmi je tu hotová opičia dráha, pár spadnutých pňov vrchom potom ďalšie spodom. Obdivujeme a fotíme jarné kvietky pod nohami. Chodník stúpa ku hradu, cez skalnú výhliadku s hočkou.
Nakoniec dobojujeme na hradné námestíčko, predávajú tu nejakú poživeň, magnetky i prospekty. Popreliezame čo sa dalo, fotíme i obdivujeme výhlady. Mali tu stretko kasteláni z rôznych slovenských hradov, tak sme chvílu i hodili reč s niektorými. Celkovo tu bolo dosť veľa národa hradu chtivého, dole pred hradom sa i opekali špekačky.
Vraciame sa po trase, len na tu zelenú značku sme teraz správne odbočili, čo nam ale radosť neprinieslo, bo ten zmrd sa ťahal najprv doprava na kraj lesa a potom bojoval klučkujúc krajom lesa úzkym zarasteným chodníčkom, až ma prešla trpezlivosť, zavelil som vľavo bok a križom cez les sme sa po tridsiatich metroch vratili na tú rovnú lesnú cestu.
Ďalej to už bolo bez zbytočných zachádzok, len pred oponickým hradom sme sa uhli dolava z cesty, vlastne to skoro ani nebolo do kopca, v pohode i pre bike. Pofotili sme si hrad, pokukali a valili dole strmím kľukatým chodníčkom.
Všade tu korzuje kopec národa, dole stretáme i cesnakárov s košíkmi, ale viac menej idu na prázdno, ešte je skoro na poriadny cesnak.
Cestou dpäť sa zastavujeme na pivo v Kovarciach, Evina si dala šalát s kuravim mäsom a tak som si i ja dal syr, len sme ich asi podcenili, boli to obrovské porcie a normálne mal som problém to zdolať.
Bola to super jarná akcia, poriadny 23 km šlapák, bez nejakých velkých prevýšení, trasa je vhodná i pre biky, na Gýmeš treba isť cez Remitaž, dá sa ísť až hore, je tam cesta.
