Volterra
29. 5. 2025
Vo štvrtok sme naplánovali stovku do Volterry, krásneho opevneného mestečka na kopci, kde sme sa autobusom počas návštevy Sienny nedostali.
Vyrážame v zostave Daška, Mario, Jozef, Lubo a ja, lubo má požičaný ebike od Peťa Róžu, ktorý ochorel a tak sa liečil. Navigoval Mario a cez krkaháje sme obišli ten kopec Sviňou zvaný a po dosť frekventovanej ceste sme pokračovali na Volteru. Každých 15 km sme stáli na pivo a kafíčko.
Moc to nefungovalo, na rovine nam ebiky zavadzali, do kopca zas utekali, najlepšie to fungovalo, keď som šiel dopredu ja a za mňa sa zavesila Dáška s Majom.
Bolo brutálne teplo, do Volterry je to v závere štyristo výškových v siedmych serpentínach, Dášku tlačil Jozef, Majo ma energie ako elektrický úhor, tak som zostal vzadu bojovať sám. Počkali ma tesne pred hradbami, pod stromom aj s pivom.
Mali tam nejaké výluky a uzavreté prístupy tak sme nakoniec niesli biky po schodoch a chodníčkoch. Biky sme nechali pri lešení na námestíčku, prešli sme si mestečko i park a skončili na Pizzi s červeným vínom.
Návrat bol pohodovejší, krásny dlhý zjazd a po rovinke sme vyšívali, len Lubo ostal vzadu, neodčipovasný ebike nestíhal, ale dobehol nás v kopcoch.
Vracali sme sa cez Sviňu nad Marittinom, je to cez sedem kilometrov stúpania na rozpálenom asfalte, bolo to strašné, Majo kopol do vrtule, Dašku tlačil teraz Lubo a ja som zas ostal vzadu sám. Čakali na krtižovatke, aj s pivom.
Dole to už šlo, nejako sme sa roztratili, zastavili sme sa ešte v Cecine v lidli niečo dokúpiť a frčali domov.
Moc pekný výletík, skoro stovka a vyškových tiež celkom dosť, na tom slnku celkom záhul.
