Choď na obsah Choď na menu
 

 

Vodopád di Caselli

 

26. 5. 2025

Druhý výjazd smeroval do vnútrozemia, Už sa mi nešlo tak dobre, ale až cestou späť som zistil, že za Cecinou to bolo šecko mierne do kopca. Prechádzali sme strmý kopčok mnou zvaný Sviňa, s mestečkom Casale Marittimo, kde sme sa z hlavnej odrazili na takú uzučkú cestu so strmým nástupom, čím sme ho obišli, zase mi zdrhli, len Milan ma potom dočkal.

Nasledoval dlhý a krásny zjazd, len predstava návratu mi radosť kazila. Na križovatke sa odrážame doprava a popri rieke po rovinke pokračujeme cez La Gabellu, bola tam krčmička ale zavretá.

Neskôr odbočujeme na lesnú štrkovú cestu a stúpame a stúpame, Milan ma počkal, ostatní zas zdrhli, na Križovatke Maja s parťákom zakufrovala a musela sa vrátiť, nasledoval zjasd, zase rovinka, zase dokopca a rovinka s tabulkou Cascata si Caselli, kde sme nechali zamknuté biky. Po asi sto metroch sme uzkym chodníčkom dostali k peknému vodopádu so zeleným jazierkom s peknou skalnou rímsou na druhej strane.

Čosi sme pofotili a kus sme si oddýchli. Nasledoval zjazd naspäť na asfalt. Odbočili sme k Sasse, mestečku na kopci, ale keď som počul, že je to šesť kilákov do kopca, tak som rozumne došiel k záveru, že nemusím byť všade, čaká ma ešte Sviňa a treba sili pošetriť.

Vracal som sa sám, nakopol som navigáciu, cesta šikovno ubiehala, ale tá Sviňa bola horšia ako som si myslel, bolo to asi päť kilometrov stúpania a to najhoršie prišlo až keď si človek myslel, že už to má za sebou. Slnko pálilo, voda došla, ten asfalt bol rozpalený, kombinácia zrelá na infarkt.

Odbočil som na obchádzku Marittima zvanú Via del Montaleo a krásnym zjazdom som skĺzol až ku križovatke za diaľnicou, kde ma navigácia slušne ošuškala, bolo zrejmé, že odbočujem doprava až za križovatkou, ale pritom som mal odbočiť na križovatke, bol tam most ponad diaľnicu a to ma domýlilo.

Prefičal som Cecinou a dorazil domou, do campu, mal som toho plný fiok.

Celkovo bolo toho cca 80 km a 800 výškových, po tejto etape som došiel k záveru, že sa radšej pripojim ku klasikám, lebo ebiky len v kopcoch zdržujem, to sa neda stíhať.

 

img_20250526_115236.jpg