Choď na obsah Choď na menu
 

 

Veľká Javorina  bike

6. 7. 2025

 

Nahovoril som Peťa s Ankou a Jarmalom, aby sme sa zastavili cestou späť z Lošonca pod Veľkou Javorinou a vybehli si na bikoch hore.

Autá sme nechali na neplatenom parkovisku pri Farma Park dva kilometre nad Hrnčiarovým, vytiahli sme biky, ja som si ešte nabral vody pred toaletami a kým sa ešte vybalovali ebiky, vyrazil som dopredu, ebiky v tom kopci budú hódne hódne rýchlejšie.

Začalo to zhurta 14% -  16%, len taká fukota, teplo je brutálne, snažím sa držať v tieni, aj keď musím ísť v pritismere, keby bolo zle, dalo sa isť i vedla cesty, nebol tam kanál.

Už ma dobehli i obehli, Jarko ma počkal povyše, dal som si ochladzovačku, požičal mi bufku, lebo mi pot stekal do očí i prilbu som u neho nechal, lebo mi len zavadzala.

Prekonávam serpentínu a pokračujem stále dál a stále výš, asfalt je tu super i na cesťák, miňajú ma autá i motorky, sem tam dole presviští cyklista. Musím oddychovať, lebo sa prehrievam a treba sa i napiť, Jarko ma svedomite čaká.

Druhá tretina je miernejšia ale pred šikaňou to zase pritvrdí, aspoň že nad ňou je to lepšie, pomaly dobojuvávam, už vidím Holubyho chatu, Peťo s Ankou čakajú pod stromom.

Zbehli sme do chaty na pivečko s radlerom a mňa zaujal brutálny veterník, neodolal som, však som si zaslúžil.

Pokračovali sme asfaltovým chodníkom k vysielaču a popri ňom na Veľku Javorinu hrebeň, odtiaľ späť k oficialnemu vrcholu Veľkeh Javoriny a krížom cez lúku späť ku chate.

Zjazd to bol brutálny, vôbec by ma neprekvapil rychlostný osobák, ale nemal som tacháč, tak neviem koľko som svišťal, trvalo nam to dole osem minút.

Nakladanie im zase trvalo dlhšie, ja som bike hodil dnu rýchlo, prezliekol som sa, rozlúčil a vyrazil domov.

Móóc pekné využitie času počas cesty domov z Lošonca, tam už sa bežne v nedeľu len cestovalo, takto sme si i zašportovali i videli pekný kopec.

 

img_20250706_143212.jpg