Santa Luce
27. 5. 2026
Zmenil som partiu, lebo naháňať ebiky je problém, príde kopec a zmiznú, potom ma musia čakať a to nepasuje, tak som vyrazil s Majom, Daškou, a Lubom k vodopádu v Santa Luce.
Lubo mal od Jožka požičaný chipnutý ebike, ten šiel vlakom s partiou do Pisy, tak bol ebike volný a Lubo bol celý hapy, my už menej, keď stúpania na nadjazdy frčal dvadsaťsedmičkou.
Prvá prestávka bola v Rosignano Marittime, opevnené mestečko na kopčeku s hradom. Dali sme si preso na malom námestíčku pod sochou s palestinskou vlajkou.
Pokračujeme pekným zjazdom na druhú stranu, fotíme pri jazere Lago di Santa Luce, odkiaľ to začalo nevýrazne, ale hnusne neunávne vytrvalo stúpať a stúpať.
V mestečku tie uličky pripomínali už sklon strechy, zdolali sme najvyšší bod s kostolíkom a vyrazili hladať vodopád, síce sme ho počuli, ale dostať sa k nemu nedalo, súkromný pozemok, žiaden prístup, tak sme pokračovali ďalej.
Posedeli sme v miestnej krčmičke a dali lahváča. Návrat ideme po starých dedinkách v podhorí cez Pastinu, stojíme v Conade v Coope. Presúvame sa na pekný skalnatý výbežok Punta Righiny, kde sme dali niečo pod zub.
Pokračujeme po pobreží k velkej chemičke, kde sa nachádza pekná biela fotogenická pláž, je to síce následok odpadov z fabriky, ale fotky su pekné.
Tesne pred plážov som vhupol predným kolesom do piesku, preletel som a rozbil som si koleno, no super, ale fotky boli pekné.
Dojazd sme volili popri pobreží, bolo toho okolo sedemdesiat päť kilometrov.
