Magura
2. 3. 2025
Pôvodne sme vybrali za cieľ Temešskú skalu, to bolo ale málo, tak sme pridali Maguru, na prechod ale bolo treba nejako pošpekulovať dopravu a tak nakoniec najjednoduchšie sa nám to javilo ísť z Poruby tam aj späť.
Eva bola naspeedovaná, po pracovnom vyťažení už potrebovala niekam vypadnúť. Presunuli sme sa o desiatej jej autom do Poruby pri krčmu, na nástup zelenej značky. Výstup trvá skoro dve a pol hodky.
Poza humna sme začali stúpať jarným lesom. Fučali sme ostošesť. Počko bolo fajn, chodník bol suchý, šlo sa celkm fajn.
Hore na zjazdovke s parádnymi výhľadmi sme posedeli i parádnu hočku vyskušali. Nad Rovňov sme narazili na prvý sneh a postupne ho pribudalo, bol relatívne čerstý a neboli v ňom žiadne stopy.
Nemalo to konca, snehu pribudalo, eva frčala vpredu, pod vrchom sa nám ukázal Klak, ešte krátky výšvih a sme na vrchu.
Magura je známa nevýrazným zalesneným vrcholom, už roky básnia o rozhľadni, ale zatial sú to len reči. Hore to bolo pochodené, bola tu nejaká väčšia partia, prišli po hrebeni, po červenej Značke od Malej Magury.
Došli sme k záveru, že v tom snehu by bola Temešská skala asi moc, za sucha je to dve a pol hodky, tak to necháme na leto, bude Len Magura.
Dole sa išlo podstatne lepšie, na zjazdovke dme si dali frištik s vyhľadom na zasneženú Veľkú Fatru, plánujúc Tlstu a Ostrú, dole zjazdovkou po trávičke sme zišli na cestu z Chvojnice.
Celkom dobrá prechádzka, síce sme cieľ nenaplnili, ale človek nemusí mať šécko.
