Vtáčnik s Pištom bike
28. 8. 2024
S nápadom na výjazd došiel Štefan, vraj bikom na Vtáčnik, nebol som proti a vybral som trasu. Pišta moc nenajazdil a tak som tušil, že to bude hodne o chodení, aj som mu núkal ebike, ale nesúhlasil.
Každý sme šli svojim autom do Bystričianskej doliny, kde sme vytiahli biky. Dolinou je to pohodlné ale dosť nekonečné, na Hornom dome sme odbočili doprava smerom na Zadnú lúku, ale v ostrej zátačke nad senníkom, sme sa odrazili doľava na strmý výšvih, na zvažnicu ku Krivej breze, tam sme šli doprava smerom k Rúbanému vrchu a na odbočke doľava sme sa dostali na relatívne novú zvažnicu, ktorá ústi na hrebeni, len asi dvadsť metrov od červenej značky.
Zvažnica je to nepoužívaná, hodne kamenistá, hrbolatá a dosť náročná, ale učel splnila. Na hrebeni to bola už pohoda, sem tam bolo treba strom obísť, ale bolo to zjazdné až po Klaštorky, kde treba preniesť.
Vyliezli sme na skalu a spravili pár foto, zistil som, že cyklo tretry na lezenie moc nie sú vhodné. Pokračujeme hrebeňom na Vtáčnik a míňame smerovník žltej cyklotrasy na Partizánsku chatu, je to tu nové a bude to treba preskúmať.
Štefan zbehol dole k prameňu si vody nabrať a tlačením strmým kamenistým záverom dobíjame vrchol. Posedeli sme, niečo pofotili, neskôr sa objavil Miro zo Žiliny na biku, robil hrebeň od Velkého pola a dole plánoval cez Partizánsku chatu do Hrabičova.
My sme schádzali po dôchodcovskom chodníku a po modrej na Siahy, odtial zvažnicov na asfalt, kde sme sa odrazili v ostrej zátačke doľava, obišli lúku Zhorený salaš a pro senníku sme sa dostali na zvažnicu do Bystričianskej doliny. Záver má cez potok bez mostíka.
Na záver ešte asfaltový zjazd dolinov a bolo po akcii.
Pekný výletík, Pišta dostal zabrať, i keď sa hodne natlačil, ja som to skoro celé odjazdil, ale fakt mi hodne bodli tie prestávky, keď som ho čakal.
