Vtáčnik
30. 12. 2024
Tak ako už tradične každoročne končíme rok výstupom na Vtáčnik, chodieval som z Radobice, ale moja váha stúpa a kondička klesá, tak som zvolil variant z Kemenca.
Počko bolo ráno divné, biela zamrznutá hmla, tak som sa moc neponáhlal a vyrážal som z domu o desiatej, ale prekvapili ma Píly slniečkom s modrou oblohou, za mnou hmla, parádna inverzia.
Nástup pod Čertové chodniky je strmý a fučal som jak lokomotíva, snehu nikde, ludí nikde, dychu nikde.
Po pripojení na chodník sa i ludzé našli, ubúdalo to pomaly, slniečko hrialo, kopec hrial, aj bundu som zhodil.
Pod Siahami to bolo bez ľadu, pri studničke kopec ľudí oddychujúcich. Výšvih nad smrečinou už bol snehový, miestami ľadový, dosť sa to obchádzalo.
Hore som šiel klasikou cez Hilaryho výšvih a dole som plánoval dôchodcovským chodníkom cez Horné kostolíky. Výšvih som šiel vedľa chodníka, sneh bol zamrznutý a super to držalo.
Stretol som Evku, Peťa Rožu s Katkou a Majkou, a na vrchole bola i Slavka, Jožko a ďalší známi.
Celkove tam bolo ľudí ako v kostole, ponúkali sa gambáčiky, fotilo sa i len tak sa na slniečku vytešovalo.
Moc som sa nezdržal a frčal dole, na Kostolikoch som spravil pár foto, dobehol Peťa s partiou, zbehol k autu, prezul a prezliekol.
Mal som v pláne kulturák s gulášom, počkať radobičanov, pripadne ich doviezť dole, ale škrt mi urobil rozpadnutý výfuk, či som nim štrajchol pri parkovaním, či čo sa porobilo, bol som rád, keď som sa s nim, za výrazných zvukových efektov dostal domov.
Pekná vycházka v luxusnom počku.
