Mokré Rysy
28. 9. 2024
Ráno vstávame o siedmej, absolvujeme bohaté raňajky a chystáme sa vyraziť, úderka vyrážala hodinu pred nami, my mame čas, plán je len po chatu pod Rysmi. Ale nabúralo nám to počko pri Žabých plesách, nebo sa otvorilo, vybehlo slniečko na sýtomodrom pozadí.
Na reťaziach bolo kopec ľudí, ale v podstate sa dalo prejsť. Na chate sme stretli Danku, ktorá chcela ísť hore, Lubo s Majou nemali záujem, tak som slubil, že s ňou pôjdem. kým som sa otočil zmizol mi batoh, našiel som ho vonku medzi poliakmi, zobrali ho omylom.
Šiel som hore len tak naľahko, až po plece to bolo fajn, ale tam sa rozpršalo, Danke sa už ďalej nechcelo, ale vrchol bol nadohľad, tak som ju presvedčil, ale nebol to dobrý nápad, mala tam dosť problémov, na tej mokrej skale.
Na vrchole par foto a padáme dole, skôr šmýkame a kĺžeme. Nad sedlom začalo snežiť, na chatu sme došli premočený a uzimený, dali sme horca a prikmotrili sa ku stolu k poliakom, nebol to dobrý nápad, kym som sa otočil, nafasoval som dva fernety, keď sa im Danka revanšovala prišli ešte štyri, to sa nedalo, čakala nás ešte cesta dole.
Na reťaziach bolo pár ľudí, inak pohoda, zišli sme dole celkom friško, večer zase posedeli dole v jedalni.
V nedeľu po švédskych raňajkách sme sa pobalili a spoločne navštivili symbolický cintorín, zišli dole k autu a bolo po akcii.
Tieto Tatry sme nafasovali mizerné počko, ale nakoniec sme absolvovali plnohodnotný program a zvladli sme v podstate všetko plánované.
