Štefánsky Kľak
26. 12, 2024
Už tradične na Štefana chodíme na horu, Kľakom zvanú, trocha vybehať tie vianočné pupačky a iné hojné poživatiny. Ráno ma bral Jožko s Mirkou a Zuzkou, naspäť ma doviezla Alenka s Vilim, Mirkou a Zuzkou.
Stretko bolo vyhlásene o deviatej na parkovisku, ale Danka so synom, aj Peťo Roža meškali.
Počko nám vyšlo luxusné, bezvetrie a slniečko.
Pri hríbiku na vstupe do lesa sme sa orožovkovali a pomaly stúpame snehovým chodničkom, tentoraz to bolo v pohoede, nebol ľad a šmýkalo sa len trošku.
Bolo tam kopec národa a vytvorili sme stúpajúceho hada. V sedle bolo prestávka, vytiahol sa horúci čaj, nejaké pišingery i studené v pohárikoch.
Pokračujeme na vrchol, pod skalou to bolo šmyklavé, ale zdolali sme to.
Hore bolo kopec ľudí, postávalo sa, debatilo i fotilo pri kríži. Postretalo sa tu kopec známych, občas i po dlhšej dobe. Boli sme tam dobre cez hodinu, dokonca i paraglaidista tam odštartoval. Bola velmi dobrá viditeľnosť.
Cesta dole bola náročná, šmykalo sa už hodne a bolo i pár pádov.
Tentoraz to bolo eňo ňuňo, super počko, dobré podmienky.
