Podskalský Roháč
Podskalský Roháč
14. 4. 2024
Na nedeľu hlásili pekné počko a tak sme vymysleli akciu, na miesto nami moc nenavštevované, ale popisované ako zaujímavé a pekné - na Podskalský Roháč.
Nazbierala sa zaujímavá skupina, dorazila i Monika zo Šurian, aj Danka, ktorú sme pribrali cestou v Ilave. Nakoniec sme zistili, že tu bola len Monika, keď robila vrcholy pohorí.
Parkujeme pred výborom, len som nezbadal, že je to platené, tak som posielal SMSku neskôr a na zlú ŠPZ.
Stúpame po chodníčku nad dedinou a odbočujeme na zachádzku ku kostolíku s výhľadmi na skaly Roháča.
Stúpame chodníčkom pomedzi bralá a prichádzame ku klúčovému miestu, je to krátky lezecký kútik s lanom, časť to ide po lane, druhá časť vľavo prelieza a vraj niekto i spodom cez dieru prerazil.
Za ním je taká skalná rampa s lanom, nič ťažké. Nad ním je lúčka s výhľadmi na dedinu i do širokého okolia. Niečo sa pofotilo i podeselo.
Pokračujeme chodníčkom po hrebeni, neskôr sa to muselo i strmo obchádzať bokom i lístia tu bolo neúrekom. S menšími problémami postupujeme ďalej po hrebeni.
Vyliezli sme si i na neoznačený vrchol a neskôr sme dorazili ku skalnému silne fotogenickému oknu, v ktorom sa asi všetci vystriedali.
Odtiaľ sme sa pustili dole na cestu, bolo to také všeliaké, miestami chodníkom, miestami kade sa dalo. Čuli so Stanom sa odrazili skôr a už sme ich videli až v krčme pri aute.
My sme sa zložili na peknej lúke, niečo sa zajedlo, alebo len tak zalebedilo, Alica s Peťom tam aj zostali, my sme si vybehli na Tŕnie, taký vedľajší vraj pekný kopec.
Sviňa to bola, vyššia ako sme si mysleli, vystup bol lesom, je tam pekné skalné bralo, ale už sa nám k nemu nechcelo schádzať. Zahájili sme návrat, druhou stranou dole na cestu a po nej sme dorazili povedľa kostolíka až do krčmy v dedine.
Bola to pohodová slnečná vychádzka s dobrou partiou, keby takých len čo najviac bolo.
