Výletík na Grič Ferátkou.
12. 6. 2023
Návrh padol do Nadeždy, ja som súhlasil po overení počka na meteoblue. Zuzka sa tiež pridala a ozval sa i Jožko Rígel po info na FB.
Zuzka ku mne dorazila o 7. 40, Maja sme naložili v PD o ôsmej, v Chrenovci sme pribrali Nadeždu a Jožko nás čakal pri bani v Handlovej. Prestupili sme k nemu do auta a presunuli sme sa až k nástupu do lesa.
Po lesnej ceste s kalužami a blatkom pomaly stúpame na nástup pod ferratu, značený modrými značkami a bielymi popismi. Je to tam dosť spletité a človek ľahko zakufruje.
Zistil som, že mobil ostal v aute tak budú len fotky od ostatných. Na nástupe sme dali prestávku na príjem i výdaj tekutín i nejaký druhý dych chytiť, pred tým stúpaním k reťazi.
Na kamennom mori sa fotíme, neskôr v lese traverzujeme k nástupu na reťaz.
Je to hodne zarastené teplomilnou kvetenou, hodne materinej dúšky i divokých pichľavých ruží.
Niektorí sa oprilbovali, lebo riziko šutríkov tu je obstojné, my s tvrdými lebkami sme sa radšej natlačili dopredu. Je to príjemné polezeníčko v pevnom andezite s množstvom chytov i stupov, reťaz je treba použiť len na jednom kľúčovom fleku pod vrchom kolmého úseku.
Následne treverzujeme doľava k malemu rebru, je to tu brutálne zarastené, miestami až po pás, Zuzka už tradične frfle, ,,reťaz je krátka, reťaz je vysoko, to kam sa onéé?, to vážne??“
Jožko kameruje prechod rebierka a traverzujeme k záveru s výšvihom k vežičke. Je tu krásne, skala je nahriata, slniečko svieti, obloha je modrá a všade okolo vonia kvetena.
Na vežičke máme pauzičku s výhladmi na okolie pod nami.
Pokračuje to skalným úsekom, miestami s retiazkou, srmými chodníčkami a pekným výlezom, kde trochu frflal Majo, nuž skusúností pomenej a veľkeho chlapa poviac, nie je úplne ideálna kombinácia na lezenie.
Povytešovali sme sa z výhľadov z vrcholu, urobili spoločné foto a presunuli sa k tomu hlavnému. Vyčistili sme ohnisko, doniesli tenké suché drievka, suchú trávu i par suchých hrubších kusov a založili malý ohník. Ražne sme našli hotové, celkom čerstvé, špekáčky i slaninka raz dva škvrčali a tancovali v plamienkoch. Len tá Jožková špekáčka vyzerala jak migrant zo Senegalu.
Nič na plac - čerstvo opečená slaninka je pochúťka a v prírode chutí najlepšie. Padol za obeť i môj radler i Majové pivo sa dopilo, vodu sme použili viac menej na uhasenie pahreby, založenej tabličkami andezitu.
Schádzali sme netradične síce dlhšou, ale maximálne pohodlnou trasou po červenej smerom na Biely kameň, do sedla s kaplnkou krížom a lavičkami i ohniskom. Odtial cesta pokračuje dole do Novej Lehoty. Stretli sme tam i staršieho polocyklistu, tlačil bike hore cestou.
Neskôr bola cesta i s asfaltom, ale len na úseku, prešli sme okolo nejakej chaty a odbočili z asfaltky na lesnú cestu našim smerom. Ešte raz sme zakufrovali, lebo správna cesta bola zarastená trávou po pás, ale locus nás usmernil, bolo to už kúsok od lúky kade sme nastupovali.
K autu to bol v podstate už len kúsok, ale furt to nie a nie skončiť. Nalodili sme sa, potom prelodili pri bani, rozlúčili s Jožkom, vylodili podskupinu v PD a v poriadku dorazili domou. Len Zuzka sa bála, že zaspí za volantom, kým dorazí na Viesku.
Móoc pekná pohodová vychádzka so správnou bandou, čo viac k tomu dodať.
