Veľkonočná Vysoká
10. 41. 2023
Bol som na nočnej, keď ma Vilko ohlásil, že či by som na druhý deň nešiel s nimi do Malých Karpát na turistiku, na čo som mu prikývol.
Ráno o ôsmej ma vyzdvihli u mňa, v aute bola Alenka, Mirka a Vilko, pri motoreste nás čakal Ľubo s Majkou, Milka a Jožko a Eva. Babám sa ušlo i vody, voňavky i korbáčikom.
Parkujeme na Zochovej chate a vyrážame smer Vysoká, cez huncokársky cintorín, Hubalovú a Uhliská. Bolo teplo, slniečko presvecovalo, cesta po asfaltke ubiehala, neskôr sme pokračovali lesom, za Uhliskami sme po modrej uhli doľava na Vysokú, náš dnešný cieľ.
Začalo to stúpať a chodník začal byť blatkový, objavili sa fľaky snehu a čím bol svah strmší, tým sa viac šmýkalo, rozoraný svah s desiatkami šmykov signalizoval, že ide do tuhého, total blatko obratko.
Lubo s Majou sa uhli doľava cez padnutý strom, Vilko zas bojoval vpravo po skalách a my tvrdhlavci stredom. Najprv to ušlo Ale, šmýkala sa späť, až to neudržala a skončila v blate, potom to ušlo mne, aj som paličku ulomil aj som nakoniec skončil na kolene v blate.
Vyššie sa už dalo, objavili sa polia medvedieho cesnaku aj s čerstvým snehom. Po vápencovom hrebienku sme sa dostali k vrcholu s krížom. Čakala nás tu už Danka so synmi i viacerými známymi, mala sa tu konať spomienka na Jožka.
Posedeli sme pospomínali, aj sa čosi ulialo i nejaké pišingeri poponúkali i foto sa tu spoločné urobilo.
Dole sme už šli opatrnejšie naokolo cez ten padnutý buk, aj smiechu bolo, aj Ala si ešte raz sadla na šmykľavom chodníku. Pod svahom nám ide oproti Vilko s Alou, vracajú sa, Villi tlak asi dvesto, bo Ale chýba mobil, našli ho tam kde havarovala.
Danka s jedným synom, šli s nami a druhy syn šiel pre auto, že ich bude dole čakať. Zostupovali sme dole cez Čermáka, s tým že zájdeme i na Veľkú Homolu, ale na Čermákovi sme to prehodnotili, že vraj stačilo, ideme dole na pivo.
Zasadli sme v jedinej otvorenej drevenici, bola nejaká fazuľovica, pivečko i kafe.
Na Vysokú som sa chystal už zopár rokov, len mi to nejako nevychádzalo a teraz som sa tam dostal ako slepé kura k zrnu.
Bola to pekná jarná túrička, i sme sa zasmiali u na Jožka zaspomínali.
