Čikiliky kuva aneb Turčianske Pyreneje 65km/1050v.m.
ebike s Čulim
22. 6. 2023
Už dávnejšie som registroval tankovú cestu do Martina, mal som tiež záujem prejsť si na biku i Turčiansku cyklomagistrálu, čo je celkom náročný projekt, nakoniec ma napadlo tieto dve trasy spojiť a skruhovať.
Čulimu sa nápad páčil a tak sme sa dohodli, že to skúsime na ebikoch so štartom z Valče, Kam sme doviezli ebiky dodávkou.
Začalo to slubne, martinerom desítkou, parkovali sme pri krčme. Vyrážame s dobrým časom o tretej poobede. Z Valče sme nastúpili na lesnú cestu smerom k Bokšínu, kde sme sa napojili na tú tankovú cestu, bol tam zaujímavý podklad, chvíľu betón, potom asfalt a nakoniec kamenný podklad, potom zas betón, koľajnice nikam a zas asfalt.
Parádna cestička s výhľadmi, premávka žiadna, sem tam nejaká papaláš chatoš. Nakoniec vystúpame nad Bystričku a zjazdujeme k Martinu, cesta tu vytvára divné bludiská. Odbočujeme a stúpame na Stráne, kde sme si dali pivko a foto pri ferátoš tabuli.
Popod horu sme sa prehupli do Vrútok, obišli stanicu a povedla vody po poľnej ceste sme dorazili do Sučian. Celkom fajn cestou bez aut sme dobojovali do Turčianskej Štiavničky, kde sme dali prestávku, bolo teplo a trebalo dodržiavať pitný režim, mali tam taký foliový altánok, ale keďže nie sme rajčiny, radšej sme sedeli na schodoch ako v tom foliovníku.
Do Sklabinskeho Podzámku to šlo, ale za ním sa cesta postavila do nepríjemného kopčoka, baterka už scípala a tak som ju radšej šetril. Za Zaborím husto stúpame k vyhliadke na Tŕní a za Turčianskym Jasenovom zase k vyhliadke na Kalníku, je tu krásne, len keby tie kopce neboli na každom rohu.
Dorážame do Belej Dulice, kde si dávame pivko, Čuli už len nealko, zvažujeme stav bateriek a volíme návrat, cez Košťany a Trebostovo do Valče. Toto už bola pohoda skoro po rovine.
Celkom pekný náročný projekt počko bolo fajn, len dosť teplo aaj zadok bolel, dakedy si to ešte skúsim na neebiku, ale na celý deň.
