Silica
Koprášsky viadukt, Slavošovský tunel a Soroška
25. 27. 8. 2023
Túto akciu naplanoval Lubo s Jaromírom a Peťovou podorou. Návrh jazdiť na juhovýchodné Slovensko, na Slovenský Kras s tunelmi a viaduktami bol celkom zaujímavý.
Presunuli sme sa tromi autami do Silice, kde je malý záhradný kemp, jedno auto bolo Peťo, Ďuro, Jaro, druhé Ľubo s Majou a tretie Palo s Magdou. Ubytovali sme sa za pomoci aktívneho richtára, ceny ľudové, šecko čistučké. V kempe sme narazili na bežcov, súkmeňovcov z Handlovej a Kanianky. Večer dorazil aj Mario.
Prvý deň sme výrazili smerom na Vidovú, kde sme prešli pod les na značený cyklochodník, bolo to akčné, krajom lesa uzučkým chodníčkom s vápencovými technickými prvkami. Palino tam zahučal a tak sme ho ratovali. Za pivom v supermarket v Plešivci sme odbočili na Gemerskú Hôrku, Hucín a zastavili sme sa na priehrade Gemerské Teplice, kde sa Čuli kúpal, ostatní sme nenabrali odvahu.
V Jelšave sme dali zase dve pivečká a stretli sme tu kopec Prievidžanov, bol tu nejaký banícky zjazd či čo, aj foto sme si urobili. Cez Teplú vodu a Mníšany sme sa dostali pod Koprášsky viadukt, kde zas bolo par foto pod nim i za ním. Cez relatívne krátky Koprášsky tunel sme sa presunuli ponad Kopráš k vstupu do Slavošovského tunelu, to už bol iný level, začínal v rokline, kade tečie potok a ťahala z neho brutálna kosa, má dĺžku 2,4 km a výšku šesť metrov, dokončený bol v roku 1944 a nikdy tade plánovaná železnica neviedla. Dnes cezeň vedie cyklochodník a slúži ako turistická atrakcia.
Zateplujeme sa a vyťahujeme čelovky. Stredom tunela je kanál a tak sa držíme vpravo, spočiatku pre opar moc toho vidieť nebolo, ale časom sa to vyčistilo, bol tam slušný prievan, vyskúšali sme si i absolútnu tmu. V závere boli drevené schody, ktoré dali ebikerom celkom zabrať, ja som si vymenil bike s Paľom a veru ma skoro v krížoch seklo, mal tam i tašku na nosiči.
Po chodníčku sme zišli do Slavošoviec a odtiaľ do Štítnika, kde sme skončili na pive, teda až na Čuliho, lebo tomu otvorili krčmu už v Slavošovciach. Ďalej sme to slušne s Mariom rozbehli, ebiky sa nechytali a tak sme dali Plzeň v Plešivci, kam dorazili i Peťo s Jarom, ostatní nás obišli.
Na Bielej vyvieračke sa Mario okúpal v ľadovej vode, ja som len po kolena tam vliezol. Stúpanie od Gombaseku je sakramentsky výživné, ebiky zdrhli a tak som tam bojoval s Majom, veru bolo toho plný fiok, našich sme našli v Silickej krčme. Presunuli sme sa do kempu, kde sa čosi povarilo, pojedlo, popilo i predebatilo.
Druhý deň sme vyrazili na Silickú planinu, na výhľad Fabianka. Pri návrate Palo zase padol, tentoraz sa i dooškieral, tak sa potom radšej s Magdou, Peťom a Majom vrátili do kempu. My sme si ešte pozreli Jašteričie ponorné jazero, sú to jaskynné zaliate priestory a pokračovali sme po cyklochodníku až na Jabloňové sedlo a prd, nakoniec sme vyšli na Soroške.
Takú krčmu obísť by bola škoda, tak sme dali po pive, Maja sa i nervózne po pomimo idúcom vyprážanom syre obzerala. Nasledoval parádný zjazd, Maja si i rýchlostný osobák urobila. Za Lipovníkom sme odbočili na cyklochodník do Krásnohorskej Dlhej Lúky, cestou sme videli Hrad Krásna Hôrka v diaľke. Prešli sme Jovice a pri Rožňave sme vyšli na hlavnú cestu.
Išlo sa mi dobre, vyšíval som a tak som pomalým ebikom zdrhol, Dohodli sme Čuliho, aby nás čakal pri Bielej vyvieračke. Poriadne som sa tam vykúpal v ladovej sprche, dorazil i Jarmal, tak sa i on poumýval. Prezliekli sme sa do čistého, Čuli nám pomohol naložiť biky a zahájili sme akciu návrat. Stáli sme v Bátke na obed, inak sa už nič podstatné nestalo.
Pokiaľ to mam hodnotiť, tak kraj je to relatívne chudobný, prekvapujúco kostoly boli chátrajúce, občas zvonice s mrežami, hodne romskej populácie a často bývali v podmienkach stredovekých, chatrče sa rozpadávali. Príroda je tu ale parádna, oblasť nie moc naštevovaná, kopec jaskýň a priepastí. Ešte sa sem evidentne vrátime.
