Kežmarák
Kežmarák
19. 8. 2023
Pôvodne sa plánoval výstup na Kežmarský štít s Dankou na počesť Jožka.
Presunuli sme sa autami do autocampu Tatranec, jedným šiel Peťo s Alou a ja, druhým Maja s Lubom, Danka sa presúvala so synmi, bývali v Smokovci na hoteli.
Bol august, čiže nie moc vhodný termín, búrky po obede boli pravidelné, čiže nastupovať lanovkou bolo neskoro, čiže ostala len varianta po svojich. Na Skalnaté je to tri a pol hodiny, prevýšenie z 850 mnm do 1751 mnm, čiže 900 metrov, skrátka o hubu, pred dvanástou treba začať zostupovať lebo hlásia poobede búrky. Danka rozumne zvážila, že na to nemá, Lubo s Majou tiež prehodnotili cieľ, Ala s Kinderkom boli za Kežmarák, mne sa to moc nevidelo, ale šak môžme skúsiť.
Ala beháva, bola naštartovaná a motivovaná, Kinderko po Dolomitoch nadupaný, len ja som tam bol akosi pomimo nevhodne. Lubo s Majou sa dohodli s Dankou a jej partiou, že pôjdu na Priečne sedlo, cez Hrebienok zo Smokovca a dole cez Zbojničku.
Ráno nás Lubko zaviezol pod lanovku v Lomnici. Štartovali sme o pol šiestej a o pol ôsmej sme boli na Skalnatej chate, ja som došiel neskôr, tí dvaja šli jak odtrhnutí z reťaze. Dali sme si kofolu a pokračovali ďalej, pred Veľkou Svišťovkou sme stretli kamzíkov, vôbec sa nebáli. Kúsok vyšie sme si dali sedáky, Kežmarák bol v hmle, chvílami sa to trhalo a chvílami zas zhoršovalo.
Odbočili sme ku Kežmaráku a súbežne s hrebeňom viac menej, sme postupovali neznačeným terénom. Začínal som mať toho plný fiok. Pod plecom Malého Kežmaráku som posedel a niečo zjedol, ale moc to nepomohlo. Stratil som istotu v kroku a sem tam som mnou zakývalo, došiel som k záveru, že kopec tu bude i o rok a zbytočne to tlačiť na hranu, zbytočne by som ich zdržoval. Aj tak to počko nestálo za moc a zrovna sa to tak zatiahlo, že nebolo vidno ništ.
Došiel som za nimi, čakali ma kúsok pod klúčovou platňou v cca 2450mnm a dal som im vedieť ako som sa rozhodol. Ešte som ich fotil v tej platni a potom začal zostupovať. Hladal som nejaký výraznejší chodník, ale jediný som našiel stredom Huncovskej kotliny, kade by sa ale nemalo chodiť. Na Skalnatom plese som si dal pivo a zišiel som do Lomnice a povedla asfaltky ak do campu.
Akurát som šiel do sprchy, keď sprcha dorazila ku mne do campu. Zdvihol sa vietor, zahrmelo a spustil sa taký lejak, aký som už roky nevidel, len som stihol zazipsovať stan a Alin už putoval po ceste, dobehol som ho a dotiahol do altánku. Búrka trval dobrú hodinu, prečkal som ju pod strechou pri sprchách.
Lubko s Majou dorazili za dve hodinky, neskôr volal Peťo a tak Lubo pre nich zbehol do Lomnice, kde boli na pive.
Ala s Peťom zdolali Malý i Velký Kežmarák, hore sa im to vyčasilo, tak mali i výhľady, potom cez sedlo frčali dole Huncovskou, lebo sa to začalo povážlivo zaťahovať. Skončili v Lomnici na pive a celkom sa im zadarilo.
Večer prišla návšteva Danka s partiou, tak sme posedeli, podebatili a vypilo sa vsio čo sme mali, šak nebolo toho veľa. Dohodli sme plán na nedeľu, symbolický na Popradskom plese.
Ráno sme zbalili stany, vyplatili camp a presunuli sa autami na Štrbské pleso. Po letnej trase sme dorazili na chatu na Popradskom, kde sme dali pivečko. Po chodníčku sme sa presunuli na symbolický cintorín. Pospomínali sme na Jožka.
Cestou dole sme trocha kufrovali, zase tie skratky, ale vyriešilo sa to, pri autách sme sa rozlúčili a bolo po akcii.
Keď to mám hodnotiť, tak Ala s Peťom Kežmarák, pekný výkon, Ľubko s Majou, Dankou a synmi Priečne sedlo zbojnička tiež paráda, ja som dal plece Maleho Kežmaraku čiže 1600 výškových hore dole, čiže vlastne tiež spokojnosť, ale keby sa tak neutekalo po Skalnaté za dve hodky, tak by to šlo asi i hore.
