Čierna Hora 2023 bike
26. 5. - 4. 6. 2023
V čiernej Hore už časť našich bicyklistov jazdila, asi pred pätnástimi rokmi, ale pre väčšinu účastníkov to bola miestna prvotina.
Zloženie skupiny bolo z tridsať päť kusov VhT plus s turistami od Evy Píšovej a cez desať Blavákov, tiež neboli z jednej partie, ich šéf mal nejaké zdravotné problémy, čo sa prenieslo i k problémom s ubytovaním a registráciou. Chcela sa tam montovať do všetkého Štefka, ale my veľké reči a pózy bez reálnej roboty netolerujeme, čo sa zase nepáčilo jej.
Cyklo výjazdy mal na starosti Jožko, starý biker mazák, čo to už robí desaťročia, poniektorí frfľali na podávané informácie, ale v podstate sme boli spokojný. Trasy boli dosť poskracované, proti plánom, ale tu mal skôr niekto veľké oči, lebo menej je niekedy viac.
Ubytovanie a cestovku riadi Zorica - generál v sukniach, matka siedmych detí, riadi svojou rukou pevnou, celú famíliu i rodinný kšeft. Bola prísna, ale hrala fér, to čo slúbila, to aj zariadila i keď to občas bolo dosť náročne na logistiku, lebo zmeny a rošády sa robili za pochodu. Dobre ovláda dejiny Čiernej hori, dosť nám pútavo porozprávala a snažila sa nám z nej ukázať čo najviac. Manžela má slováka zo Šamorína a bol tam i jeho otec.
Ubytovanie bolo vcelku veľmi solídne, na izbe dve postele, dva stolíky, skriňa, wecko so sprchou, televízor, kanvica, chladnička i klíma, všetko čisté. Komárov moc nelietalo.
Stravu varili na mieste, Zoricin syn varil a všetci čo mali zdravé ruky obsluhovali. Jedlo bolo chutné a bolo ho dosť, na raňajky švédske stoly a na večeru polievka a boli vždy dve možnosti jedla plus nejaký dezert. Neboli žiadne výhrady, všetci boli spokojný.
Už cestou tam sme sa zastavili v nejakej miestnej reštaurácii na jedlo, dali sme si varenú jahňacinu, pečenú teľacinu a neštandartný černohor bez zemiakového obalu, bolo toho plný tanier a skoro sa to nedalo zvládnuť, cena desať eury bola viac než dobrá.
Aj v reštauráciach, kde sme sa zastavili varili veľmi dobre, kým ceny neboli vysoké. Pivo v potravinach od 0,6 - 1,2 eura, v reštaurácii 1,5 - 3 Eurá za točeno. Vody tam majú dosť, všetko pitna dobrá chutná voda.
Čo povedať o Čiernej Hore, istým spôsobom zem kontrastov, biela mramorová vila a tri plne kontajnery odpadkov so smetiskom pri nej, alebo čierna busta na bielom mramorovom podstavci, s bielym mramorovým zabradlím, z jenej stany zasypaným odpadkami.
Krajina nie je v EU, hoci sa tam platí eurom, hodina tu trvá 90 minút a kilomenter má 1653 metrov, všetko je MAŇÁNA, predpisy sa neberu životne vážne, každý stavia ako vie, autá bežne jazdia i bez ŠPZtky, psy sa letargicky povaľujú kade tade, ale vďaka bohu sme len na jedneho agresívneho narazili a aj to bolo viac brechotu, ako realneho rizika.
Ľudia sú v pohode, žiaden stres, žiadna agresivita, vodiči jazdili bez pravidiel, ale dali ti ovela viac priestoru ako u nás doma, zatrubením sa ohlásil, že tam je, ale ak tam nebolo miesto kludne šiel i za tebou i dlhšie.
Zorica to trefne pomenovala, u nas sa žije ťažko, človek sa musí obracať, preto tu nemáme žiadnych cigáňov, ale my žijeme ako cigáni. V minulosti mali muži v rodine vysadné postavenie, lebo muž v rodine ostával, kým ženu vychovávala rodina pre druhých, preto muž si jedlo vyberal a žena dostala to, čo ostalo.
Žena riadi rodinu i spravuje finacie, je to v podstate matriarchát, Zorica nam viac krát rozpravala o čiernohorkách, vraj su okaté, žiarlivé, vraj žije v Čirnej hore vela jedovatých zmijí, hlavne tie ktoré sa nevydali.
Skutočných hadov sme tiež pár videli, ale väčšina už bola 2D, samolepka na asfalte, boli tam užovky, slupúchovia i zmije a našlo sa i pár korytnačiek.
Hory majú parádne, všetko vápenec, cesty skutočne dobré, len je tam bruatal teplo, miestami to bolo ako v slnečnej peci. Pri mori počasie viac menej stabilné, ale kusok ďalej medzi kopcami sa počko nedalo predpovedať, tam sa to menilo ako ne bežiacom páse.
More bolo už celkom prijateľné, voda trocha chladná, ale len spočiatku, voda čistá, pláže už až tak, moc nie. Pláže boli kamienkové, kúpavali sme sa pred raňajkami, mali sme to tak tristo metrov od hotela.
Doparava do Čiernej Hory je dosť velké mínus, cesta nám trvala tam 26 hodín a späť 22 hodín, čo je skutočne už na autobus trocha moc, pričom ešte môže naskočiť pár hodín na hraniciach. Späť cestovali lietadlom asi traja páni, stálo to do šesťdesiat eur a boli doma za pár hodín.
Celkovo hodnotím túto bike Čiernu Horu ako moc dobrú dovolenku, myslím že boli asi všetci spokojní, až na pár menších pádov bez následkov a jedných stratených dokladov sa to zaobišlo bez výrazných incidentov.