Čierna hora - Ulcinj 90 km
2. 6. 2023
Dnes nás čaká najdlhšia etapa s asi šesťsto výškovými metrami. Hneď na začiatku sme čakali, lebo Mirke sfukol tlmič na fulle. V Bare sme sa odrazili na chodník popri pláži. Potom sme sa rozdelili pod Starým Barom, kde časť migrovala dole a časť šla k Starému Baru, ale dnu sme nakoniec nešli.
Zastavili sa pozrieť najstaršiu olivu a pokračovali po starej ceste. Na pobreží bolo počko stabilne pekné, ale nad horami sa zase čerti ženili. Stúpajúc a fučiac sme sa vytrepali až do sedla, kde sme sa prehupli na druhú stranu. Tam na nás pri nejakej krčme vybehol zúriaci pes, skákal do bicyklov s vycerenými zubami a krvavými očami, našťastie to bolo viac brechotu ako hryzenia.
Klesame po úzkej asfaltke ez viacero usadlostí až do Krutej, kde chcela Maja dofúknuť mäkké predné koleso, následne to sfuklo úplne. Už tam mala jeden defekt na začiatku, v plášti bola schovaná kovová špona ktorá spravila i druhý defekt. Kým sme to dávali do poriadku ostatní pokračovali ďalej do Ulcinju. Maja sa rozhodla, že pôjde naspäť, Peťo, že pôjde tiež a s nimi sa vracal ešte jeden pán na neebiku.
Dali sme si ešte kafe a vyrazil som stíhať peletón. Prechádzal som peknú tiesňavu i neosvetlený tunel, cesta klesá k pobrežiu a sú tu konečne i rovinky, celkom som vyšíval. Skoro som zrazil zmiju vyhrievajúcu sa na krajnici. Ani tu nebola pemávka moc hustá.
V Ulcinji som sa navigoval k pobrežiu, ale po troch kruháčoch a obrovskej mestkej zápche som narazil na našich ako sa už vracajú, tak som sa plynule zaradil. Vilková grupa prišla do Ulcinju po nejakej štrkovej ceste, čo sme sa mali po nej my vracať, ale vraj to bolo nafigu, tak sme sa vracali nakoniec po tej istej trase ako sme prišli.
Naháňať ebiky nie je žiadna sranda a tak som sa zastavil na pivečko v stánku, ostatných som dobehol až v Krutej v krčme, kde som poriadne doplnil tekutiny, bo teplo bolo až moc. Jožko nám zobral i miestny driják zvaný horký list, bolo to paliny, také sladkohorké, rundu sme neoplácali, bo ešte cesta ďaleká.
Už som zostal len posledný mohykán na neebiku, ale šlo sa mi dobre a celkom som im hore tým stúpaním do sedla stíhal. Dole sme sa uhli na hlavnú pobrežnú cestu, ale zastavili sme sa v zátačke pri predavačoch ovocia a zeleniny, kúpil som zrelý žltý melón a kilo fíg, domov pre mamu.
Ešte sme sa zamotali za kruháčom za nadjazdom v Bare, spravili si pár foto v Bare v prístave, tam som narazil na Vilkovcov, sedeli na pive, tak som sa pridal, a dobojoval som domov s nimi.
Pekné jazdenie, konečne i nejaké rovinky, počko nám vyšlo a premávka nebola hustá, plná spokojnosť, večer sa podával zachladený žltý melón a ušlo sa každému, čo bol nablízku.
