Čertovica Donovaly
9. 10. 9. 2023
Presúvame sa dvomi autami do Bystrice k autobusovému nádražiu, parkujeme pred obchoďákom pred siedmou a ešte stíhame kafe na benzínke.
Busom sa presunieme na Čertovicu, reštaurácia nefachčí, je tam nejaká prerábka, tak pivo nebude.
Ešte posledné foto na štarte a vyrážame chodníčkom hore zjazdovkou. Slniečko sa zapiera a kopec prikúril, tak sa zhadzujú horné vrstvy oblečenia. Počko hlásia až moc dobré, slniečka si užijeme.
Na Lajštrochu sa dostávam do čela, šlape sa dobre, sem tam si odtrhnem brusnicu, odfotím hrebeň a tak na Štefáničku dorážam prvý, objednávam pivo v stánku, ale majú problémy, vypadáva im elektrina, tak ho nakoniec dostanem pri okienku.
Stojíme pri zimnom značení na Ďumbier a pokračujeme kamenným traverzovým chodníkom do Krúpovho sedla, nejdeme na vrchol, lebo je to hodka zachádzky a dnes toho máme habakuk. Po dvoch hodinkách dorážame na Kamienku, najvyšší čas, bol som vysušený jak sušienka, pivo len tak zasičalo a ušla sa i polievočka i kafičko. Posedeli sme a oddýchly, pred druhou dnešnou etapou.
Naveľa sme ale vyrazili ďalej, smerom na Dereše a odtiaľ za hodinku na Poľanu, tu sa náš smer lomí doľava po holom hrebeni cez Krížske sedlo k výraznému stúpaniu na Kotliská, mali sme už teho celkom dosť, tak som to premenoval na Plný Fiok, postupovali sme vzadu skupiny s Mirkou, Dankou a Jožkom.
Na kotliskách sme posedeli obdivujúc pasúce sa kamzíky v červenom svetle zapadajúceho slniečka, aj paličky som tam zabudol, musel som sa po ne vrátiť. Po hrebeni sa blížime k ďalšiemu kopcu, to už je Chabanec, tu mi už došli i hanlivé výrazy, bolo to nekonečné.
Klesáme na Malý Chabanec, ale aj to je nekonečné, nakoniec vidíme strechu chaty dole v stráni, odbočujeme po modrej a strmo k nej schádzame.
Chata je plná, karimatku mám len ja, lebo Peťo všetkých presvedčil, že tam je miesta haba dej, museli sme čakať do desiatej, tak padlo pár pív. Nakoniec pre nich našli miesto pod stropom, ale bolo to tam klaustrofobicky malé a bolo tam na mňa moc teplo, to by som sa nevyspal, tak som si hodil karimatku von medzi stoly. Čuly spal na slole pod strechou, ale nad ránom na neho klapkalo zo strechy a mal pol mokrého spacáku.
Bol to v podstate náročný deň, dvadsaťšesť kilákov s tisicosemstom metrami prevýšenia na tom slniečku nám dalo slušne zabrať.
V noci to bol milion hviezdičkový hotel, síce som bol hodne unavený a vtedy moc nespím, ale čosi som pospal, strážili nás traja biely dunčovia a viac krát v noci volačo odháňali od chaty.
Ráno som sa zobudil odpočatý, buntošili okolo skorí vyrážači, prebalovalo sa i raňajkovalo. Okolo siedmej vyhnali kuchyňo spáčov a nám sa ušlo kafíčko i horca v borovičke.
Nakoniec vyrážame i my, okolo pol ôsmej stupame chodníčkom za chatou smerom na Ďurkovú, sme trochu rozbitý a unavený, ale v podstate spokojný.
Tento úsek nebol toľko o stúpaní a klesaní, je to tiahly hrbatý hrebeň s kosodrevinou, tiahnuci sa Hoľami s výraznejším stúpaním na Košarisko s pomníčkom.
Míňame česačov zrelých brusníc, sami si sem tam za hrsť hodíme do úst. Dobiehame i partiu čo vyrazila pred nami, chystajú sa variť voľačo na obed. V stúpaní na ochechuľu si Mirka pomýlila Čučoriedky s Šuchou čiernou, aj Jožko sa priznal, že to omylom koštoval.
Za Veľkou Ochechulov bola Malá Ochechuľa a potom už tá Prašivá s krížom na rozlámanej kamennej mohyle.
Kúsok pod vrcholom stretáme Zuzku s pesom, čo nám šlapala z Donoval oproti. To klesanie z Prašivej dole je zabiják, nekonečne nekonečné, zastavili sme sa len pri prameni vodu doplniť. Naveľa ale konečne prichádzame do Hiadelského sedla, kde pauzujeme v drevenej útulni, niečo sa i pod zub našlo i prameň je neďaleko.
Kozí chbát hrdinsky ignorujeme a obchadzame po žltej, len Ala a Jožko sa pustili vrchom, Zuzka nam dala info, že v útulni pod Kečkou majú pivo, Čuli vyrazil jak o život, musel som ho brzdiť. Kečka je tiahla plochá holina, kde sme stretli viacerých cyklistov, info neklamalo a na útulni mali plecháče, veru to pivo dobre padlo.
Už to bolo len tak lesom, najprv do kopca a potom z kopca do Donovalov, len sme sa trochu koply, lebo sme nerátali, že cez Donovaly je to ešte cez dva kilometre na zástavku.
Bus sme ale stihli, v Bystrici sme doplatili drahé parkovisko, lebo to nebolo zadara, ale to sa občas stáva.
Zastavili sme sa v motoreste v Budči na kapustovú, bola super, i pivo bodlo.
Bola to super akcia, počko nám vyšlo, ale rozhodne to nebolo zadara, päťdesiatštyri kolákov s troma tisíckami prevýšenia nás poctivo preverilo.
