Až moc zimný kuz na chate pod Chlebom
24. - 26. 2 2023
Zima sa nám preklopila a medzi naše povinnosti patrí vyraziť na zimné hrebene, trošku prakticky potrénovať i na chate teoriu s utužovaním kolektívu pocvičiť.
Nasúvali sme sa s Monikou autom v zostave s Dankou, Jožkom a Vladinom.
Počko nám neprialo a v piatkovej prvej lekcii ,,Vynes si na chatu svoj batoh" nam dášť vytrvalo skušal pokaziť morálku. Snehu bolo habakuk, aj batohu bolo haba kuk, boli aj taký, čo to vzdať chceli sto metrov od chaty, lebo tá chatamorgána utekala pred nama. Takticky som presunul železo k Vladkovi, ale aj tk mám suverenne najväčší batoh. Každé trápenie raz skončí a po dlhom boji stála chata pred nami.
Mali sme dve izby devinu Kriváň a päťku hore, ja s Jožkom a Vladom sme šli hore, ostatní boli dole. Mario s Luckou dorazili na skialoch, za nimi došla Katka a večer potme dobojoval Kinderko s Lenkou, Pavlov a Zuzkou.
Večer bolo veselo, aj sa ulievalo antidepresívami, aj sa debatilo, asi aj moc, lebo som mal ráno taku nejakú nevyrovnanú bublinku a nebol som v tom veru sám.
Po raňajkách sme vyrazili na hrebeň, vonku sa čerti ženili, vyditeľnosť ništ moc, vietor riadny. Na hrebeni sme sa osedákovali a naviazali. Postupovali sme smerom na Cheb len Pavla to sólo dala pred nami, ale utekala odtiaľ rýchlo, bo neskutočný výchor. Pred vrcholom sme stretli Čuliho, chcel nas prekvapiť na Chlebe, ale nedalo sa tam vydržať. Vyviezol sa hore výťahom a šiel na chatu sa zohriať.
Mal pravdu, na chlebe bolo po chlebe, silný vietor hnal ľadová krystáliky, ktoré bodali do tváre i do očí, aj sme skúsili zájst kusok do priehyby, ale nedalo sa, aj tam to dulo, bolo to marné, tak sme zahájili urýchlený návrat.
Kus naspäť sme stretli Kinderkovcov, šli si to tam tiež vychutnať. Zbalili sme lano a zahájili návrat, Pavli nebolo, vybehla si ešte na Kriváň, ale skoro ju tam odfúklo. Poniektorí ešte nad chatov precvičovali nejaké pošmyky.
Po obede sme dali nejakú teóriu s uzlami, prekladanú antidepresívami, debatilo sa a spomínalo. Majo s Luckou ešte vybehli na skialpy, ale neviem ako s im darilo v tom bielom pekle. Večer bolo veselo, niekto šiel spať skôr a niekto bol na diskotéke a aj v kadi sa kúpalo.
Ráno sme dali raňajky a vyrazili sme Kriváň. Počko už bolo lepšie, ale stále nič moc. Na hrebeni už bolo viac ľudí, aj lanovka z Vratnej už fachčila.
Postupujeme po skupinkách, mačky poskytujú oporu, paličky celkom bodli. Sem tam sa dokonca slniečko prediera mrakmi a hmlou. Konečne vrchol a skutočne, slniečko sa nám ukázalo. Tak sme čosi pofotili a mažeme dole, ukázala sa Pavla a tak som s ňou ečte jeden vrchol Kriváňsky dal, nech ma i ona foto. v stráni nad chatov sa to konečne vyčistilo i modrá obloha vykukla, celkom to bolo prudko fotogenické.
Po obede sme zahájili návrat, Jožko s Vladkom naštartovali snežnice, trochu sme sa vytešovali zo slniečka a po tvrdej zjazdovke postupujeme dole. Je to nekonečné, batoh dáva zabrať kolenám, najhoršie keď sa to preborí a noha ostane tam. Počkávame na Danku, ide pomaly, vychutnáva si to.
Pred križovatkou k Šútovu čakáme ostatných a robíme spoločné foto, len Katka chýba, lebo utekala dopredu, je v aute s Máriom a oni na lyžiach budú dole rýchlo.
Myslým, že to bola dobrá akcia, aj keď sme ciel cvičiť na hrebeni nesplnili, pre skutočne otrasné počasie, dúfam, že sa to páčilo, i keď sme občas dostali zabrať, móóc dobrá partia.
