Výstup do hmly na Zniev
28. 10. 2022
Vlado sa ozval, či by sme niekam v piatok nevybehli, že vraj má voľno, a nikto nemá čas, tak som mu odpísal, že nech dôjde, niečo vymyslíme.
Ponúkol som mu Zniev, Dutú skalu, Vyšehrad a vysvitlo, že nebol ani na jednom, tak sme sa rozhodli pre ten Zniev.
Ráno bola poriadna hmla, bežná posledné dni, ktorá sa okolo desiatej zdvihla. Šli sme vez Vrícke sedlo a stará cesta, stúpajúca dolinouou sa mu moc páčila. Parkujeme pri cintoríne odkiaľ nastupujeme na zelenú značku.
Fotíme sa pri drevenej plastike s obrazom a pokračujeme krížovou cestou k opevnenému kostolu na kopci za dedinou. Z neho prechádzame na traverzujúci chodník. Neskôr chodník stúpa v strmom hlbokom žlabe, bolo by to tam zaujmavé v zime na igelite, hotový tobogán.
Všade okolo po zemi hrdzavé lístie, atmosféra silne jesenná, stále nás obklopuje hmla. Neskôr sa to vyčistilo a my sme posedeli na lavičke s výhľadom na hmlu i neskôr na kamennej kaplnke, kde nám spravili okoloidúce turistky spoločné foto.
Po prekonaní druhej zvažnice sa dostávame k peknej vyhliadke s pohladmi na inverzné biele more pod nami. Prechádzame povedla brala s riadnymi dierami. Ku hradu som to strihol strmou skratkov, skoro ma Vlado kopol do kolena, keď zistil, že sa dalo i naokolo po chodníku.
Pozreli sme si zrúcaninu hradu Zniev a po hrebienku dobojovali vrchol, bolo by to super, keby sme sa nedostali do druhej hornej hmly a vidieť veru nebolo ništ.
Stretli sme tam turistku z Kláštora, chodí hore každý tretí deň, s Vladom mala nejakých spoločných známych, tak pokecali.
Zostupovali sme pohodovo, nebolo kam utekať, kecali sme a vyšli sme z lesa kus nad miestom kde sme začínali. Hore sa to už celkom potrhalo a obloha už bola prevažne modrá, čas bol ale už pokročilí, tak sme ďalšie plány na eventuálnu Dutú skalu zrušili.
Vladovi sa túra páčila, vraj aj preto, že si z jeho brucha nikto nestrielal a slúbil si, že sa sem isto vráti, najskor v zime, na zimný výstup.
