Choď na obsah Choď na menu
 

 

Veľký Kriváň, Chleb a Hromové

 

img_20220303_140442_panorama.jpg

3. 3. 2022

Už sme tento rok ten Kriváň skúšali ale pre silný vietor a žiadnu viditeľnosť sme to zabalili v Snilovskom sedle, ale slúbil som, že sa tam ešte vrátime.

Počko je stabilné, slnečné a mrazivé, ohlasil som Mira a vyrazili sme vo štvrtok tretieho marca mojim fordíkom do Šútova. Stretli sme tam Paliho Vojtáša z Martina tak sme šli kus s ním, on šiel po značke naokolo, my skratkou, ale aj tak tam bol skôr, my sme sa zdržali omačkovávaním. Sneh bol tvrdý šlo sa dobre.

Hore generálom sme fučali jak lokomotívy, Pali mal aj spoločnosť, pani kríza ho navštívila. My sme skočili na chatu si volačo dať, ale Palo pokračoval, že on keby sadol už nevstane, plánoval Chleb, ale som ho poštengroval, že aj Velký by stál za hrieh, kukol, že veru tam už dávno nebol.

Dali sme si kafé, pifko a ja i šošovicovú, ale bola taká rídka. Hodili sme reč a po pol hodinke pokračovali, do sedla je to teoreticky, čo kameňom dohodíš, ale prakticky to je fajný kúsok. Sneh a ľad vytvárali zaujímave stromoskulptúry, podklad bol miestami pevný a miestami sme sa prebárali, nachádzali sme už i kompaktne ľadové polia.

Pri stúpaní od sedla sme stretli Paliho, už zostupoval z Veľkého, vraj som ho dobre drcol, vyzeral spokojný, pýtal sa aké majú na chate polievky, tak som mu poradil, nech si šošovicovú nedáva, lebo je rídka, ešte mi oponoval, že tam vždy v nej lyžica stojí.

Z chaty to vyzerá, že Veľký je hneď kúsok za chatou, ale zdanie klame, je to impozantná pyramída, ktorá navodzuje očný klam, že je menšia a bližšie. Horné partie boli hodne ľadové. Nakoniec sme sa ale dostali na vrchol, spravili pár foto, ten krásny ľadový hrebeň na Malý je super fotogenický, to by sa patrilo tiež dakedy zopakovať.

Zišli sme do sedla a pokračujeme na Chleb, motá sa tu dosť ľudí, väčšina má retiazkové nesmeky, ale stretli sme tu aj pani bez mačiek, a tá mala problém i na malom kopčeku. Z vrchola je vidieť steny a Rozsutec, su tu geniálne snehové kolmice na výcvik, ukazoval som Mirovi, kde sme onehdá výcvik robili my s klubom.

Cez hromové schádzame dole a pozeráme plánovanú trasu na Mojžišové pramene, ale prejdené to nie je, kým dole bol sneh sadnutý a tvrdý, už od chaty je miestami prašanovitý s ľadovímy poliami. Prešlapávať sa nám moc nechce a Miro skonštatoval, že jedno pivo by sme ešte zvládli, tak sa vraciame traverzom ku chate.

Miestami je to tvrdé, miestami sa prebárame, obchádzame ľadové polia, kde sa nedá ideme aj cez ne, ale hodne opatrne, na tom by sa asi nedalo moc brzdiť. Šlo tade par skialpinistov, ale aj nejaký samovrahovia bez mačiek, len prsty vytlačené v snehu až po zápestie dokazovali, že im horelo pod riťou.

Na chate sme sa moc nezdržali a frčíme dole, už bez mačiek, šli sme cez tu zátačku naokolo, Miro to chcel vidieť, je to dlhšie ale ide sa tade dobre, cesta pod zajacovou bola hnusne ľadova, tak sme šli všeliak bokom.

Doma som sa smial, lebo Pali dal na FB fotku šošovicovej s dodatkom - ,,rídka"

 

Bola to super zimná tvrdá turička so super počkom i výhladmi, keby takých len čím viac bolo.

 

img_20220303_110511.jpg