Stredohrot Dubkeho lávkou
24. 6. 2022
Po pár dlhých rokoch som sa zúčastnil s partiou celoslovenského zrazu VhT v Tatranskej Lomnici.
Na piatok boli naplánované dva ciele skupiny Lubo plánoval Spišský Štít a Ostatní mali v pláne Stredohrot inak Prostredný hrot pod vedením Peťa z Košíc, ktorý tam už bol viac krát.
Ja som až do poslednej chvíle nebol rozhodnutý kam, ale nakoniec som si povedal, že ako inštruktor by som si mal ten stredohrot pozrieť, síce som tam pred dvadsiatimi rokmi už bol, ale moc si z toho nepamätám.
Vyrážam s Lubom, Majou a Stanom prvým ranným vlačikom do Starého Smokovca, odkiaľ sa peškom presúvame na Hrebienok. Tam som sachvíľku zdržal tak som skupinu dobehol až na Zamke.
Stanovi sa podarilo zabudnúť sedák a tak sa tiež rozhodol pre ten Spišský štít, ako volbu z núdze, to malo byť ľahké, tam by ho nemal potrebovať.
Pod veľkým Hangom bolo ešte snehové pole, kúsok pred ním nas dobehla Peťová manželka, vraj sa zviezla na Hrebienok vláčikom. Nad hangom čakáme skupinu, prezliekame sa, Spišské trio pokračuje ďalej.
Keď dorazili ostatní tak stúpame kolmo kamenným morom pod Žltú stenu a povedla nej až do žľabu za ňou. obliekame sedáky a oprilbujme sa. Je to položený žľab, hodne rozsypaný, je nás dvanásť tak je teba dávať bacha na šutre.
Nás je sedem, Janči ôsmi a štyria Košičania. Nad žlabom pokračujem na Dubkeho lávku, začína v štrbine za žltou stenou ostrým pekným hrebienkom s výšvihom na konci. Za ním pokračujeme nepeknou rozsypanou lávkou s miernym stúpaním až k ďalšiemu žľabu, už totalne rozsypanému, pred nami ide iná skupina, tak je to o to horšie.
Držíme sa v žlabe pod stenou zľava, nie je to náročné, len človek musí všetko dva krát kontrolovať, viac krát mi ostal chyt v ruke.
Doliezame do vyšnej štrbiny, kde dávame pauzu s frištikom a sledujeme skupinu nad nami. Lezú hore celkom exponovaným hrebienkom, nakoniec zisťujeme, že to bola partia od nás z Liešťan.
Janči to naťahuje, istí ho Peťo cez skalnú vežičku, je to vzdušné, ale nie moc náročné, hoci mokré by to bolo zaujmavé. Nechávame batohy v sedle a vyliezame na vrchol. Výhlady su parádne a fotí sa o sto sedem.
Druhá partia zlieza na druhú stranu a my o tom tiež reálne uvažujeme, ale batohy sú dole, tak časť partie zlieza pre ne, nakoniec ale nám z vrchola prišla informácia, že druhá skupina sa vracia, vraj zakufrovali a nenašli cestu, tak zliezame všetci dole a zostupujeme trasou, čo sme aj prišli.
Idem posledný, treba byť neskutočne opatrný, väčší balvan by kludne zrušil aj viacero ľudí pod vami. Dosť som sa natrápil, som ťažký a v tom nestabilnom, rozsypanom teréne odpáliť koleno nie je problém.
Pred exponovaným hrebienkom sa naväzujeme, ťahám za sebou Košičanov a Peťo to istí vzadu. Na Žltej stene schádzame exponovaným chodníčkom a zliezame k zlaňáku, odkiaľ je to dole už relatívne rýchle. Po našich už ani stopy.
Peťo zlieza posledný a po balvanoch zostupujeme dole na chodník, tu sa mi už ide lepšie a tak pridávame do kroku. Ešte obdivujeme Filmársky žľab a na Zamke si dávame zaslúžené pivo.
Vlačik už nestíhame a tak ideme peškom až do Smokovca. Na stanici máme ešte chvíľku čas tak stíhame kafe a zase pívo, keď odchádzame doráža partia z Liešťan, vraj nakonie zostup trafili, ale i tak im to nejak dlho trvalo.
Prostredný hrot Dubkeho lávkou je pekná dosť náročná túra, ale odorúčam len v menších skupinách, to riziko lietajúcich kameňov je tam skutočne vysoké.
