Skalka 2. 3. 2022
Lubko ma ohlasil, či nemám záujem ísť na Skalku, bol som po nočnej, ale nechal som sa nahovoriť. Šli sme s Palom a Magdou, zvolili sme severný okruh, bol čerstvo preratrakovaný a podmienky boli super. Bola dosť kosa. Bral som široké bežky. Netešilo ma že ideme cez tú serpentínu, sneh bol tvrdý a rýchly, tak som v strede vyzul. Palo tam vyletel celkom solídne. Spodok bol už dobrý. Obiehala ma Anka tak sme chvíľu pokecali, naši čakali pri Cabanke.
V Kordickom sedle sme sa pustili dole pod Tablu, bolo to super, išlo sa v pohode, ale pod zátačkou pod Tablou to už ratrakované nebolo, bolo to jak ľadový tobogán, len boby sme nemali. Palo skúšal provizórnu techniku, jednou lyžou v stope a druhou brzdil, ale keď to už moc svišťalo, chcel zo stopy von, ale neustál to. Magda ostala pri ňom a ja som pokračoval dole na Obrázok, kde čakal Lubo.
Dosť dlho nechodili, zato nás objavila miestna číča, aj skúšala niečo vysomrovať, ale keď sa jej nič neušlo tak sa pobrala. Nakoniec dorazili aj Palo a Magda. Vraj sa im darilo, Palovi po tom ľade ušla bežka a Magda ju naháňala, ale nemohla ju dobehnúť.
Pokračujeme stúpaním okolo Vlčieho vrchu, chvíľami to drží, chvíľami podšmykuje, ja mám také jemné šupiny tak nemažem. Nad Dirhábskym sedlom sa slniečko zapiera do stráne nad stopou a sneh už miestmi ustupuje.
Záver cez Václavák a hore serpentínou, radšej som se zul, ostatní bojovali hore na bežkách.
Bola to super Skalka, celkom náročná cca 22 km, výborné podmienky.
