Malinné skialp
22. 2. 2022
Peťo Róža prekvapil hodne kamarátov, keď si v 73 rokoch kúpil skialpovú výbavu. Bol to vyskúšať na Skalke a potom sme už vyrazili naostro na Malinovo Brdo.
Bol som po nočnej a tak šiel autom Peťo, parkovali sme pod lanovkou, kde sme aj na slifku skočili do baru za chrbtom.
Po zjazdovke sme nastúpali zo dvesto metrov a dali sa napravo na medvediu cestu. Bolo to miestami čisto ľadové, ale postupne sa to zlepšovalo, snehu pribúdalo.
Mali sme prestávku a niečo sme zajedli. Vyšli sme na Vlkolínskych lúkach a pokračovali sme po zelenej cez Hrabovo a Suroviny až na sedlo pod Vtáčnikom. Tam už boli aj ľadové platne, tak sme museli dávať pozor.
Odtiaľ sme cez nemecký vrch postupovali na Malinné po modrej značke. Miestami to bolo o hube, traverz v príkrej stráni a Peťovi vypínalo každú chvíľu lyže, kúsok aj niesol. Neskôr v hubovej v predajni sme zistili, že treba zapnúť hornú polohu, ale ide to hodne stuha a Peťo sa to tam bál nasilu ťahať.
Na Malinnom sme zhodili pásy a nekonečnou zjazdovkou schádzali dole. Snehové podmienky boli fajn a zišli sme aj ten strmý spodok, hoci sme tam prd videli, tá biela tak ťahala oči, že som úplne strácal odhad vzdialenosti.
Tá spodná zjazdovka z Jarmalovho Brďa bol už rozjazdená, miestami kašovitá a sem tam sa povalovali rôzne decká, mali tam výcvik a niektorí boli viac na snehu ako na nohách. Bolo to nekonečné, ale nakoniec sme došli do cieľa.
Pekná akcia, len ten zjazd mi dal sakra zabrať.
