Chata pod Chlebom skialp
11. 3. 2022
S Peťom Róžom sme sa dohodli na skialp výjazde na Chatu pod Chlebom, na piatok, počasie máme stále, slnečné, ale chladné až mrazivé, snehové podmienky sa výborné, boli sme hore nedávno s Mirom a dalo sa na skialpoch už zo Šútova.
Na poslednú chvíľu sa pripojil aj Jozef Volkov, tak sme ho nechali šoférovať, on zase zvolil nástup od autocampu Trusalova, aspoň spoznáme niečo nové.
Snehu dole moc nebolo ale niesli sme len kúsok nad prvú zátačku, odtiaľ sme už postupovali na lyžiach. Nešli sme po ceste, ale je tam vyšľapaný chodník pretínajúci serpentíny na Zajacovú.
Na chodníku sem tam trčal kameň, ale dalo sa, od Zajacovej to bolo absolútne super, tvrdé a bez kameňov. V zátačke sme šli povedľa zraneného skialpinistu, vraj sa porezal na hrane lyže a čakal tam s kamoškou na odvoz, bol to ten istý, čo nás s Mirom míňal v Generali pri zostupe, šiel jak blázon, neskôr sme sa dozvedeli že je to reprezentant.
My sme v zátačke pokračovali rovno hore povedľa potoka, najprv dobre, ale čím ďalej to bolo horšie, stopa v strmom svahu bola ľadová, pásy nedržali, často sme balancovali na paličkách, miestami sme aj vyzuť museli, chlapík čo sa k nám pridal v tej zátačke, sa radšej vrátil späť. Peťo už bojuval, aj únava sa začala prejavovať, bolo to trápenie.
Nakoniec sme to zalomili už v miernejšom teréne kolmo hore a štrikovali sme ten svah podľa locusu ku chate, Jozef pokračoval v línii potoka. Najprv bola hora redšia, buková, ale neskôr sa to zahustilo v smrečine, museli sme hľadať priechodné línie, často sme postupovali po starších stopách. Nakoniec sme vyšli priamo pod chatou.
Dali sme pár pív, ja aj držkovú, pokecali sme s Daškynim známym Janom Matúšom, ten bol Veľky Kriváň, ale po hrane cez Kokolovú, vraj je to tam ľadové a treba haršajzne.
Neskôr dorazil aj Jozef, bol tiež na Veľkom Kriváni, ale ľadový vrch bol len v lyžiarkach, tiež si dal držkovicu.
Po tretej hodine sme zavelili na ústup, tá zjazdovka pod chatov bola oveľa strmšia ako si ju pamätám, bolo to vyšúchané a rýchle, ale po náročnom boji sme to dali, neskôr tá zvažnica bola nekonečná, musel som oddychovať, stehná dostavali na frak. Jozef nám zase niekde zdrhol. Nemalo to konca, ale bolo to podstatne lepšie, ako vtedy s Pweťom a Zuzkov, len vtedy sme končili na Zajacovej, teraz som musel zísť ž na ATC Trusalova, kameňov bolo podstatne viac ako ráno, miestami som šiel aj lesom pomedzi stromy. Peťa som našiel v zátačke ako vyzúva lyže, spolu sme došli k autu, kde už bol Jozef.
Ťažká akcia, s famóznym počkom a dostatkom snehu, na stehnách som mal tiež solidnu svalovku, nuž skoro osemkilometrový zjazd mi dal zabrať.
