Vápeč zo Zliechova s Čulim
27. 9. 2021
Čuli sa nám na staré kolená pustil do najsámväčšieho projektu na slovensku, cestu SNP z Dukly na Slavín.
Vyrážal z Dukly piateho septembra a plánoval končiť začiatkom októbra na Devíne. Zo Skalky po Vyšehrad s ním šiel Miro, od sedla Vyšehrad s ním šli Pavla, Naďka a Lenka po Fačkovské sedlo, v Čičmanoch stretol Maju a Luba. ja som sa k nemu pripojil v Zliechove a šiel som s ním cez Vápeč do Hornej Poruby.
Stretli sme sa pod kostolom, zvítali sme sa, dali pívo i oriešok a vyrazili. Cesta mierne stúpa povedla lúk s ovcami a výhladmi na Strážov, kde peťo nocoval. Nasledovala lúčna pasáž, všetko velmi striedmo značené, pár krát sme aj lokus vytiahli.
Zostupujeme povedla nejakého nedokončeného investičného pokusu dole k lazom Kršákovcom a Lapšovcom. na lavičke si dávame frištik. Cesta bočí do lesa a stúpa. Traverzujeme vrtenou lesnou cestou a nemá to konca.
Volá Jarmal, že kde je Peťo, že by mu vybehol naproti na Vápeč, to mi celkom bodlo, hodí ma naspäť k autu, nebudem to musieť zas šlapať naspäť.
Pri lesnej chate posedíme na velkých kladách a debatíme. Po pol hodinke prichádzame na známu Srvátkovú lúku, to už je na Vápeč, čo by kameňom dohodil, ale pamäť občas klame, trvalo to skoro trištvrte hodiny kým sme po lútom boji vrchol dosiahli.
Jarmal nás čakal pod vrcholom s pivom a naštartovaným mobilom, že fotiť bude.
Hore sa mu moc nechcelo, že už tam bol a prečo krútil nosom sme zistili až hore, keď sa na nás vrhol húf drzých mušiek, či lietajúcich mravcov, veru zutekali sme aj my.
Zostupy pre to moje boľavé koleno sú extra náročné, to bol môj prvý výjazd po úraze, tak som šiel extrémne pomaly a opatrne, lebo ten zostup z Vápeča je kuva strmý a nekonečný.
Skončili sme v krčme, dali nejaké nealko a hodili reč s krčmárom.
Peťa sme hodili spňť na značku a rozlúčili sme sa, počko sa kazilo, ešte som mu spomínal, že na trase k Omšenskej Babe je nejaký dobrý prístrešok.
Cez Košecké Podhradie a Košecké Rovné sme sa prehupli do Zliechova k môjmu červenému tátošu.
Ej keby Jarmal nedorazil, ťažko by som bojoval naspäť. Mal som dve varianty, dole na Kopec a po sasfaltke do Zliechova, alebo dole na zvažnicu a po nej na Hrubú Zliezajňu a z nej ponad Hornú Strednú do Zliechova, ale vzhľadom, že som toho mal už v porube plný fiok, bolo by to hodne náročné.
Peťo dorazil na Slavín piateho októbra.
Tento úsek som nikdy ešte nešiel a tak som sa s Peťom rád zviezol.
