Choď na obsah Choď na menu
 

                         

                         Splav Moravy

720133.jpg

 

 

 

 

20. - 21. 7. 2021

Milanko zorganizoval parádnu akciu splavovania rieky Moravy. Až do konca to bol nahnuté, pre rôzne obmedzenia corona opatrení, karantény a podobne, ale nakoniec sa to podarilo realizovať.

Presúvali sme sa vlakom do Blavy a odtiaľ zas vlakom Moravského Svätého Jana, odkiaľ sa mikrobusom presúvame k mostu cez Moravu do Hohenau na 82 riečnom kilometri, kde nás čakajú lode s výstrojou.

Prezliekame sa do bojového, lepím podsedáky na lavičky, nakladáme veci do sudov. Je pod mrakom, šedivo, slniečko je schované. Po malom brífingu vyrážame. Z našej partie sme tu Lenka s deťmi, Jožko a ja. Idem v lodi s Lenkinou dcerou Natálkou. Moc sa jej ťahať nechce, tak poväčšinou zaostávame. 

Rieka je tu dosť fádna, brehy husto pozarastané stromamí, vysokou trávou, alebo žihlavou. Naša strana je prázdna, na rakuskej sú rybárske chatky s veľkými čereňmi. Voda je kalná, nejako ma to tu moc neoslovilo. Stav vody je vysoký a aspoň to parádne tečie.

Na obed sme sa vylodili pri malej chatke na vykosenom brehu, čosi sa zajedlo i gambáčik sa našou.

Zdolali sme za prvý deň päťdesiat kilometrový úsek po kompu Angen v Záhorskej Vsi na 32 riečnom kilometri, kde sme sa vylodili a na brehu postavili stany. Skončili sme v Krčme na poriadnom pive, dvoch, troch či koľkých.

Prebúdzame sa do slnečného rána, balime a sušíme stany od rosy. Nasledujú raňajky i nejaký pitný režim, fotíme sa ako kolektív a vyrážame na vodu. Môj háčik sa stále nezobudil, ťahať sa jej nechce, len hladká vodu, mne to nevadí, ja mám čas.

Dnes nás čaká tridsaťdva kilometrový úsek po Devín, trochu mám obavy zo sútoku, Dunaj bol šesť metrov zdvihnutý.

Stojíme vo vysokej pri Morave, máme problém najsť krčmu, tak aspoň v obchode kupujeme nanuky a nejaku kofolu s pivom. Až cetou späť sme za poštou objavili malú krčmičku, pod dívným stromom, bolo pívo a pívo a aj kafe sa našlo.

Keď sme mali asi pätnásť kilometrov do ciela Lenka navrhla Natálke, že ak nepríde posledná dostane päť eur a potom zabila, že ale keď príde prvá dostane dvadsať, ja som zakontroval, že za každého predbehnutého dostane euro odo mňa. To bol budíček, ťahala jak drak, ešte aj mňa naháňala ,,ťahááj". Aj bratovi slúbila, že ak bude zdržovať, že dostane polovicu.

Postupne sme všetkých poobiehali a nemožné sa stalo realitou, do ciela na Devíne sme prišli s kilometrovým náskokom. Devín, cieľ nultý riečny kilometer.

Zakotvili sme a postupne vyťahujeme lode na breh, je to tu dosť blatové, voda sem blato doniesla pri nedávnom zaplavení.

Prezliekame sa a prebalujeme, časť partie odbieha do krčmy, čakáme na odvoz lodí. Objavil sa Jožko modrá karabína, posedel s nami a hodil nás na stanicu, ostatní sa presúvali mestskou.

Vo vlaku bolo veselo, dorážajú sa antidepresíva a debatí sa o všetkom možnom.

Bola to moc pekná akcia, hoci tento úsek Moravy je nezáživny a moc sa nesplavuje, ale ani som neveril, že za dva dni sa dá splaviť 82 kilometrov.

 

721088.jpg