Radobica - Kamenec 2022
30. XII. 2021
Rok pomaly končí a nám prichádza čas na koncoročnú akciu prechod z Radobice do Kamenca cez horu Vtáčnik. Je to už 35 ročník tak v podstate máme čo bilancovať.
Ranným busom o pol siedmej vyrážam z Novák, V Kostoľanoch sa pridáva Villi s Alenkou a Jožkom. V Bystričanoch nastupuje Roman s parťákom, celkovo to v buse moc aktívne nevyzerá, ale dalo sa to čakať, počko moc dobré nehlásili, dokonca i nejaký dážď by mal byť.
Zahajujeme tradične u Milana v pivnici nejakým pohárikom i pišingerom, spomíname minulé roky.
Vyrážame po ôsmej, vonku sa pridávajú ďalší, dokopy nás je asi trinásť, Ide i Števo s vnučkou, prechádzame cez Háje na asfaltku smerom na Lómy k Medike.
Predbehlo nás pár aut s ďalšími pohodlnejšími aktérmi dnešnej udalosti. Grupujeme sa pod zjazdovkou Tatričky, už nás je dvadsať dva, máme prestávku, niečo sa zajedá i ponúka sa antidepresívami tekutými.
Stúpame hore zjazdovkou a jemne nám začalo pršať, je to tu už celé poprerastané, len sem tam ešte z podkladu trčí kus umelého koberca starej zjazdovky.
Na vršku prestávkujeme, čajujeme , zajedáme a robíme i spoločné foto. Po hrebeni pokračujeme ďalej. Snehu je tu tak tridsať štyridsať čísel, ale podklad je pevný, neprebárame sa.
Ďalšia prestávka je na Rúbanom vrchu, kde stretáme už druhú partiu protichodcov, čo už idú z Vtáčnika. Je okolo nuly, ešte že nefúka.
Stúpame bočnou rampou na Mníchovú bránu, je to prerezané, niekto tu brigádoval, ale kopec zostal, tak fučíme ostošesť. Nasledujúci hrebienok ku Kláštorkám tradične nemá konca, ale nakoniec sme dorazili. Skaly sú zasnežené, sčasti ľadové, veru nikomu sa nechce škriabať hore.
A Vtáčnik je to už kúsok, stretáme partiu od Klaku. Na vrchole fučí, je zahulenô, kosa ako v ruskom filme, moc sa tam postávať nedá. Spravíme vrcholové foto, niečo sa zaje i poponúka a frčíme dole.
Chodník je miestami ľadový, treba ísť opatrne, paličky sú super. Je tu partia teenedžerov na lopároch, schádzajú i miesta, kde ba som to neriskoval. Čím sme nižšie pribúda blata a ubúda svetla. Na asfalt dorážam už po tme.
Ostatní majú asi dohodnutý povoz, ale ja schádzam klasicky peši po asfaltke do Kamenca k dvadsať devine. Tvrdé boty klepocú po asfalte, bolo to nekonečné a úplne ma to dorazilo. Autobus na Nováky došiel asi po desiatich minútach, bol úplne prázdny.
Doma som preliezol sprchou, niečo zajedol a padol do postele, spal som trinásť hodín, do rána do siedmej.
Vedel som, že to nebude pre mňa ľahké, celkom som zas pribral, bola vlna horšieho počka, v robote nebolo voľno a moc som toho nenachodil, ale som rád, že som to zvládol celé, po starom.
