Cesta hrdinov SNP 2021
Už mnoho a mnoho rokov viem o tejto turistickej ceste. Viem, že je najdlhšou trasou na Slovensku, že je súčasťou európskej trasy E8 a že sú ľudia, ktorí ju prejdú, ako sa vraví, na jeden záber. Odkedy som vliezol na internet, tak dianie na tejto červenej ceste sledujem podrobnejšie a obdivujem tých, ktorí ju zdolali. Ja to tiež už niekoľko rokov plánujem. Niektoré jej úseky som prešiel. Ale dať ju celú, to chce guráž, dobrú, ľahkú výstroj, vhodné počasie, ale najmä čas. Mať čas aspoň jeden mesiac vkuse. Tento rok som od júla nezamestnaný a tak som sa celé prázdniny venoval mojej Maríne. Keď sa koncom augusta vrátila do školy, tak mi plná krásnych zážitkov z leta vraví: choď a splň si svoj sen! A tak teda doma kôpkujem veci, študujem po x-tý krát trasu, sledujem počasie a plánujem. Som nažhavený. Zdravotne som v poriadku a nadupaný, počasie hlásia pekné na celý september a tak mi nič nebráni vydať sa na cestu. Najväčšia slovenská expedícia v mojom živote teda môže začať. Je prvá septembrová nedeľa roku 2021 a ja vyrážam.
5. 9. 2021
Kamarát Džepo má chalupu pri Bardejove a dnes tam cestuje na dovolenku. Pracovnú. A tak teda predpoludním prišiel pre mňa domov. Nakladáme batoh, sadám k nemu do kombíka plného pracovného náradia a naberáme smer Dukla. Som rád, že ma vezie, lebo spoje sú tam komplikované a za jeden deň by som sa tam asi ani nedostal. On sa na túto cestu chystá na rok, tak mu aspoň potom poskytnem nejaké info. I keď si myslím, že napísané už bolo všetko. Cestou stojíme len na pumpe a potom v Kapušanoch na neskorý obed v samoobslužnej jedálni. Po skutočne výdatnom obede ťaháme až na Duklu. Fotím úvodný hríbik. Čakal som tam aj nejaký informačný panel, ktorý by vedel povedať ľuďom, aká cesta tu vlastne začína...Nič také tu nehľadajte. Batoh mi ostáva v aute a ja sa už potom pešo presúvam k pamätníku, neskôr do krčmy v Komárniku na prvé pivo na ceste a potom k Dakote, pod ktorou plánujem prespať, ako väčšina ľudí, čo tu svoju cestu začínajú navečer. Tu sa lúčim s Džepom, ktorý stretol chalana z Čerenian, ktorý sa vydal na cestu, kým som dorazil z krčmy. Plánuje spať v Údolí smrti. Je tam akási útulňa. Ja ostávam pod Dakotou. Keďže sa sem neustále chodia fotiť akési skupinky a rodinky, dávam batoh na hrb a vydávam sa po značke, hľadať niečo iné. Asi po hodine chôdze lesom, popri rôznych delách a tankoch nachádzam posed. Pekný, nový posed s pieckou, posteľou a stolíkom. Nevadí mi, že je zamknutý, ustielam si na priestrannom gánku. A tak tu končí môj prvý deň, ktorý bol vlastne len cestovný. Moje putovanie po ceste hrdinov SNP začnem až zajtra. Spokojne zaspávam.
6 km, 1 pivo, nocľah na posede
6. 9. 2021
O šiestej vstávam, balím a odchádzam. Cez lúku, kde sa pasú lane, asi tak 40 metrov odomňa, vchádzam do obce Medvedie. Neskôr prechádzam Údolím smrti, kde sa cez Druhú vojnu bojovalo vo veľkom. Je tam niekoľko udržiavaných tankov a inej techniky od oboch bojujúcich strán. Raňajkujem až v obci Kapišová, kde pred obchodom na lavičke tlačím dva rožky, tresku a Šariš. Ten bude mojim spoločníkom ešte nejaký čas. Okolo poludnia vchádzam do Svidníka. V reštike pri pumpe si dávam obed. Bravčový perkelt s haluškami a plzenské. Keď som potom dorazil na Čiernu Horu, bolo len pol štvrtej, ale ďalej sa mi už nechcelo. Je tam pekne. Nová rozhľadňa, pekná útulňa. Tam v krbe, niekto pálil plastový odpad a tak bol podľa toho smrad. Rozhodol som sa preto spať na rozhľadni. Tu zisťujem, že som si nenabral vodu. Chválbohu tu rastie veľa černíc a tak zajedám smäd. Pustil som si rádio z mobilu, rozbalil solárnu nabíjačku, ponabíjal oba telefóny – power banka je plná ešte z domu – a otvoril knihu. Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol. Dobrý výber. Pekný večer. Okolo ôsmej som sa uložil k spánku. Krásna hviezdnatá noc. V noci tam došiel spať ešte chalan z Rožňavy. Tiež SNPéčkar.
27 km, 3 pivá, nocľah na rozhľadni Čierna Hora
7. 9. 2021
Rozhľadňu opúšťam už o pol siedmej. Raňajkujem v Kurimke. Dva rožky, vlašák a Šariš. Neskôr v lese, okolo vrchu Kohútov sú popadane stromy a nie veľké bažiny. Trochu sa tam musí obchádzať. Myslím na kamaráta Andreja Martinku. Dnes má pohreb. Som smutný. Nemal ani šesťdesiat. Akási rakovina uzlín, či také niečo. Život vie byť aj sviňa. Potom prichádzam do obce Andrejová. Náhoda? V Locuse je zakreslená krčma na spodnom konci dediny. Ja som na hornom. Je pravé poludnie. Schádzam teda dolu asfaltkou, dedina takmer prázdna. Budova, ktorá vyzerá ako pekná, útulná hospoda je prerobená na bývanie. To mi potvrdila aj pani v záhradke. Tak ju aspoň poprosím o vodu. Musím si ju nabrať sám, lebo má špinavé ruky. Ja všetko, ale nevadí. Naberám a kráčam hore dedinou v najväčšej horúčave. Potom prechádzam pasienkami, kde si otváram elektrické oplôtky, neskôr lesom a prichádzam do Zborova. Míňam zrúcaninu hradu aj cigánsku osadu. Na námestíčku obed. Na výber je pizza, alebo granadír. Volím to druhé a nejaké plzenské. Pokračujem až na Strebnickú Maguru, kde sa rozhodnem spať. Je šesť hodín a je tu na vrchole, kúsok od vysielača aj prístrešok, keby niečo.... Dnes som prechádzal aj cez Spálený vrch a tak som si spomenul na partiu prievidzkých trampov pod Freklovým vedením. Varím si čaj. Na kus reči sa zastavil cyklista z Detvy. Šlapal a tlačil z Bardejovských kúpeľov, kde je na liečení. V prístrešku sú úzke lavice a tak si ustielam medzi stromami. Počúvam futbal. Hráme s Cyprom kvalifikáciu na MS. Vyhrali sme 2:0. Tak si dávam slivovičku mimo poradia. Inak len štamprlo ráno a večer. V noci začala ruja. Veľmi som sa nevyspal. Podľa hluku nemohli byť ďaleko. Cítim nohy. Bolo veľa asfaltu. .....až prílíš.
30 km, 4 pivá, nocľah na Strebnickej Magure voľne ložený......
8. 9. 2021
Už o siedmej odchádzam. V Bardejove sa mám stretnúť s Džepom tak sa nechcem nikde zadrbávať a makám. Cestou sú pekne vybudované trailové dráhy. Aj ihriská a odpočívadlá. Vchádzam do Bardejovských kúpeľov. Keďže som netrafil na nič otvorené len nimi prechádzam. Raňajkujem až v Bardejove. Kapustnica a pivo s Džepom v reštike pod námestím. Potom ma odprevadí cez celé mesto a lúčime sa. Neskorý obed si potom dávam až v Hevartove. Pekná dedinka s nádherným dreveným kostolom. Pamiatka Unesco. Oprávnene. Na obed som mal fazuľovú polievku s chlebom, tri staropramene, dve horalky. To všetko za 4,60€. Dievča to na môj pokyn ešte raz prerátalo, či sa neseklo a veru nie neseklo. A tak spokojný kráčam strmou horou na kopec Žobrák. Je tam rozhľadňa a tam ostávam spať. Večer dorazil aj Rožňavčan. Kecáme. Na hrade Zborov nechal bundu, tričká, tenisky a uterák. Odľahčil si. Ubolený idem spať. Dnes to bol deň kurva. Samý asfalt. Som nešťastný a mám zajačie úmysly. Zajtra sa mám stretnúť s bráchom niekde pri Prešove. Ak tam dorazím dám sa odviesť domov. Seriem na to a dorazil som slivovicu .
26 km, 6 pív, nocľah na rozhľadni Žobrák
9. 9. 2021
Štartujem už o pol siedmej. Mám čo robiť aby som bol okolo obeda vo Veľkom Šariši. Tam sa stretnem s bratom. Už po pár sto metroch som rozchodil boľavé nohy a parádne sa mi kráča. Pohodlný hrebeň pohoria Čergov s občasnými výhľadmi. Preč je včerajší pesimizmus. Preč, dúfam že nadlho, alebo naveky. Raňajkujem pod obcou Terňa. Mám dve špekačky, tri rožky, Šariš, nohy v potoku a radosť. Stretol som štyroch SNPéčkarov – opačníkov. 1 + 1 +2. Tešia sa do cieľa, majú to za pár..... Popoludní dorážam do Veľkého Šariša. Je tam salaš. Obedujeme. Brat obeduje. Ja pijem len pivo. Stačí mi to po výdatných raňajkách a v tomto teple. Potom ma hodil späť na značku a teším sa, že keď skončia Šariše, skončí aj asfalt. Tak vraveli tí opačníci. No hovno! Za Malým Šarišom, za strelnicou opäť asfalt. Do prdele kurva práce! Dávam pauzu, volám šerifovi a Ľudke. Má dnes narodky. Je rada. Aj ja. Prepínam nabíjanie a zavadzia mi Red bull, čo mi dal Paľo. Je v jemnom plechu a nechcem mať lepkavé veci, ak by to prasklo. Tak som ho vypil. Opäť šlapem. Pri ceste akási krčmička. Tak pauza. Dávam dve pivá, dve Mily a píšem tieto riadky. Tie pivá boli tri a ja idem ďalej. Neviem kde budem spať. Nájdem, odfotím. Red bull začal účinkovať. Srdce mi bije, vidím všade a všetko. Aj zvuky. A tak aj potme a bez nasadenej čelovky vstupujem do obce Janov. Na mape je zaznačené pivo. Ale verím ešte mapám? Pýtam sa dievčat na moste: Ahoj, máte tu krčmu? Máme je otvorená. Vojdem, pozdravím sa. Dobrý večer, ahoj. Dal by som si pivo. Nóó,...už odchádzam, ale ešte ti spravím. Odkiaľ ideš? Povedal som čo som musel a to sa im videlo dobrý námet na rozhovor. Okrem krčmára tam bol ešte jeden chlapík. Tak som im kúpil jednému pivo, jednému borovičku. Aj oni mne. A kde budeš spať? Ak by vám to nevadilo tak pod tribúnou na ihrisku. Ale hovno. Fero, utekaj k predsedovi. Za 5 minút sa Fero vrátil s kľúčmi. A tak som vyfasoval šatňu hostí aj s teplou sprchou. Paráda. FC Janov!!!
45 km, 10 pív, nocľah v šatni futbalového ihriska
10. 9. 2021
Po raňajkách – rožky, rajčina, syr a Šariš – vyrážam na cestu, tá je opäť asfaltová a do susednej dediny Radatice dokonca s kamiónmi. Bez krajnice. Možno sa to dá obísť popri potoku, alebo kade, ale nepoznám to tu a značka vedie po ceste a tak neriešim. Potom už les, cestička okolo Hornádu, cez tábor, chaty ,cez Kysak a späť do lesa. Pekné výhľady z hrebeňa. Celá trasa bez krčmy, alebo obchodu. Ale navečer sa dostávam ku Košiciam. Až tu začínam stretávať turistov. Doteraz za tých 5 dní som mimo obcí stretol len šesť ľudí. Ale to mi vôbec nevadí. O piatej prichádzam k chate Hrešná. Je tu pekne. Pivo, guláš, hodne cyklistov, baby na koňoch, výhľady na Košice, Slánske vrchy so Šimonkou, Vihorlat,...ostávam na noc kúsok od chaty. Večer volám chalanom. Sú na audiencii v zrekonštruovanej pivárni na Severe. Boli zapáliť Fazuľovi sviečku a tak pri tej príležitosti, keďže sa tak zišli... Pekne.
34 km, 5 pív, nocľah pod nájazdom lyžiarskeho vleku, voľne ložený
11. 9. 2021
Ráno po výdatnom a pokojnom spánku – 11 hodinovom, balím a vyrážam. Prejdem Kavečany aj Črmeľ a nič. Ani obchod, ani krčma. Raňajkujem až na kolibe v Bankove. Dva hot – dogy a dve pivá. Chystajú sa tam nejaké cyklopreteky. Vyznačené trasy, občerstvovacie stánky, ľudia vo vestách. Neskôr ma predbieha hafo cyklistov. Dnes mám v pláne pohodový deň. Hádam sa podarí. Hovno sa podaril. Na Jahodnej, kde som mal v pláne obedovať, majú všetci bajkeri cieľ + rodiny a deti mejdan. Na pivo som čakal štvrť hodiny a na jedlo som sa radšej vybodol. Na Lajoške si dám obed, natiahnem sa na lúku, do večera počítam a prespím. Lajoška je v prestavbe a tak nasratý na cyklistov a na všetkých šlapem ďalej. Až na Eriku. Cestou opäť cyklisti. Dozvedám sa, že preteky odignorovali a len sa tak túlajú. Je tu krásne, tak prečo nie. Tých pretekárov bolo vyše 400! Sila. Všetci ma predbehli, trasa viedla po mojej červenej. Ja si pomaličky kráčam, bavím sa s ľuďmi a paráda. Cestou naďabím na studničku s nápisom. Kto sa z Vladenky napije, SNPéčku dobije! Tak teda pijem a teším sa. Štvrť cesty mám za sebou. Je tam aj krabička s trvanlivými potravinami, ale ďakujem, mám svoje. A vôbec ich nemíňam. Z domu mám vifony a hrnčekové polievky, ktorých som sa ani nedotkol. Jediné jedlo, ktoré nosím a aj jem sú rôzne tyčinky: sójové, cereálne, orieškové. Prichádzam na Eriku. Pekná chata pod Kojšovou Hoľou. Polka funguje a polka je prestavbe. Takže neubytuvávajú. A tak si dávam kapustnicu, pivo a vyzerám si miesto na prespatie. Vonku je dosť vhodných objektov. Altánky, terasa a podobne. Dievča pri pípe spomenie, že majú ubytko len pre SNPéčkarov v núdzi. No a to som ja, vravím jej. A tak mám krásne ubytko. Raňajky sú až o 9tej, a tak zajtra si dám veget. Večer periem, dobíjam, čítam si. Relax. Prichádzam na stratu noža. Je nad Košicami na tom vleku, kde som posledne spal. Kapsičku som mal odzipsovanú, ale nenapadlo ma si to skontrolovať. Čo už.
33 km, 8 pív, nocľah chata Erika 20€
12. 9. 2021
Takže raňajky o 9tej. Fazuľová a pivo. Dovtedy som polihoval. Štart o pol desiatej. Počko stabilne super. Prichádza vláčik a mňa mrzí, že som o ňom nevedel. Počkal by som si ho a odfotil. Takto som len z lesa počul jeho cinkanie a zazrel som ho medzi stromami. Začína sa krásna hrebeňovka. Pri bielom kameni trochu polom, ale dá sa v pohode obísť, alebo preskočiť. Spanie pri troch prameňoch je porobené. Voľakedy sme tam so Svišťom mokli. Na Kloptáni stretám tri devy so psom. Tiež spali do rána na Erike. V auguste, cez tie dažde a zimy prešli z Dukly do Košíc. Tam to vzdali. Teraz už majú školu a prácu, ale takto po víkendoch to dorábajú. Milé. Potom som dobehol troch chalanov z KE, MI a SO. Idú Košice – Telgárt. Spať chcú v Štóse. Ušli mi. Raz darmo. Mladosť je radosť. Ja v Štóse dávam rezeň a pivo. Idem ďalej. Neviem kam. Za sedlom, kde je kaplnka sv. Márie mi lesák na tereňáku poradil ich chatu pri Skorušine. Volá sa Smolník podľa obce a poľovného združenia. Je tam potrebná rekonštrukcia, ale našiel som si miesto na verande. Nevyspal som sa bohvieako. Jednak ručali jelene a liezol po mne akýsi hmyz. No čo už. Aj také bývajú noci starého trampa. Dnes je Márie. Volal som Maríne. Bola rada.
29 km, 5 pív, nocľah na verande poľovníckej chaty Smolník
13. 9. 2021
Vstal som po ôsmej a vyrazil o pol deviatej. Cesta bola fajn a počko naparádu. Medzi Osadníkom a Pipítkou som našiel medvedie hovno. Prvá stopa po macovi na tejto mojej ceste. Pri Úhornianskom sedle je vybudovaná nová útulňa, studnička, sedenie. Úžasné miesto. Tá studnička je uvedená, ako oficiálny prameň potoka Smolník. Na streche útulne sú kolektory, na stene visí ponuka na dovoz pizze, v polici nejaké knižky na čítanie. Ľudia sú fasa. Popoludní sa zatiahlo. Dobre sa šlape. Ďalej nachádzam búdu z Avie, kde účinkovala Ivanka. Tiež som si tam porobil pár obrázkov. Riadne sa zatiahlo a v diaľke HRMÍ! To ma prekvapilo a tak teda zrýchľujem krok a mažem na chatu Volovec. Som tu už o 16tej. Je zatvorené. Po prázdninách len cez víkendy. A tak trávim čas ako viem. Kompletná hygiena, prepieranie a varím si vifón. Moje prvé jedlo vlastnej výroby na tejto ceste. Hrmí stále bližšie. Uvidíme ako bude. Užívam si veget. Čítam si knižku. Mám radosť. V diaľke hučia jelene. Nemám tu signál. Vypínam telefóny. K večeru sa nebo vyčistilo a je tam milión hviezd. Zaspávam na lavici pred chatou. V noci sa rozsvietilo svetlo. Pred vchodom je fotobunka. Prekvapene pozerám ktože sem prišiel. To laň sa sem prišla popásť. Je odo mňa tak štyri metre. Nevadím jej ani ja, ani to ostré svetlo. A tak ju teda chvíľku pozorujem, ale vzápätí si sadnem a pošlem ju papá. Napadá mi, že by mohla prilákať predátorov, ona by zdrhla a ja by som tam ostal bez moci a bez signálu. Totálna blbosť. Ale čo už mi môže chodiť po rozume, keď som za celý deň nemal ani jedno jediné pivečko.
26 km, 0 pív, nocľah na lavičke pred chatou Volovec
14. 9. 2021
Budím sa až po ôsmej. Nadávam na jelene, ale som rád za útulné prostredie, vodu a jednu technologickú zvláštnosť. Večer som zistil, že nemám signál, a tak som povypínal telefóny a hodil ich do batohu. Preto nemám obrázok pasúcej sa lane. Ráno kontrolujem zariadenia a orange ništ, 4ka full! Pripájam sa na net- 4G! Nemusím všetkému rozumieť. Posielam na FB foto z aviáckej škatule a odchádzam. Za Voloveckým sedlom sa mi ukazuje pekný hrebeň. Je vzdialený, nebo šedivé, opar... reku, odfotím neskôr. Lenže cesta zrazu, šup do lesa... a tak hrebeň je v prdeli. V lese nachádzam lebku koňa. Je tam dávno, lebo je už machom porastená. Jeho príbeh by ma zaujímal. Potom nabieham na hrebeň Čertovej hole a Pekilska. Tu sa čerti riadne vybláznili. Suché haluziny, suché stojace pahýle, žltá tráva po vajcia, pozostatky spálených kmeňov, ale...pomerne dosť macových hovien. A tak si ťukám paličkami a spievam si. Najmä Davyho Tuláka. A keďže nepoznám celý text, tak je tam často: ja-ra-ra-ra-tram-ta-ra-ra-bum. To sú slová, ktoré mi pasujú do viacerých pesničiek. V sedle Súľová ma dobieha známa tvár z Rožňavy. Tibi. Až teraz sme sa predstavili. Za Stromišom odchádza po žltej značke smer domov. Spoje má vymakané, takže za 24 hodín je späť na značke a bude pokračovať. Potrebuje doma vyložiť stan, zmeniť boty, handry a podobne. V Nízkych tatrách ma dobehne. O tom nepochybujem. Nejako som zvolnil. Možno deficit spánku, možno slabšia strava, možno vek – blbosť! Šlapeme!!! Pred vrcholom Vysokej sa asi 15 metrov predo mnou rozvlnila haluzina tak 1,5 metrov vysoká a odchádzal ňou tmavohnedý chrbát. Zmizol elegantne a v tichosti. Spozornel som. Zaťukám paličkami a zvolám: neboj sa Kámoško! Videl som na svojej ceste medveďa? Ja neviem. Je mi jasné, že dnes do Telgártu nedôjdem a tak volím zísť z Dobšinského kopca do Dobšinskej Maše, kde sa dá po sezóne lacno prespať, najesť a napojiť. Lenže tam zdochol pes. A tak šlapem asfalt do penziónu Zuzanka v Dedinkách. Noc 20€ rezeň 6,50€ pivo 1,50€. Dá sa. A cestou som ešte stretol vretenicu. Odplazila sa až po fotení na povel: díky moja, môžeš ísť.
27 km, 5 pív, nocľah Zuzanka v Dedinkách 20€
15. 9. 2021
Ráno bolo veľmi zahmlené ráno a o siedmej opúšťam Zuzanku. Obchod s krčmou otvárajú až o deviatej. Je štátny sviatok. A tak hladný a smädný dupem asfaltom na Dobšinský kopec. Odmenou sú mi krásne pohľady na Mašu, Dedinky, okolité hory v rannom opare. Počko tip top a tak unavený kráčam. Na jednej tyčinke a množstve vody som došiel až do Telgártu. Preto, lebo. Chata Rita, na ktorú som sa spoliehal, síce funguje, ale to nie je tak, že prídeš a zaplatíš si pivo, guláš a to čo treba. To je tak, že si tú chatu objednáš celú. Dočasní vlastníci ma síce pozývali na ľahký obed, ale keď trvali na tom, že bez piva, tak som sa poďakoval a šlapal ďalej. Cesta mi ubiehala pomaly, ale príjemne. Pekné prostredie. A ku koncu cesty opäť asfalt. Napil som sa z prameňa Hrona, odfotil som viadukt. Vlak som minul asi o tri minúty. Dorazil som do Telgártu. V kolibe som si práskol výbornú kyslú hríbovú polievka a grilovanú krkovicu s kapustovými strapačkami. Nato tri Predné hory. Moje prvé kompletné jedlo na ceste. A naozaj vynikajúce. Medzitým mi brácho nadiktoval telefón na lacný penzión. S tou milo pani som sa dohodol na dvacke. Mám priestrannú izbu so štyrmi posteľami, zariadenú kuchyňu, sprchu, WC a pokoj v duši. Sú štyri popoludní, robím hygienu, prepieram handry, píšem tieto riadky a potom sa vyberiem hľadať hospodu. Žízeň je veliká. Podľa tabuľky v obci mám za sebou 300km. Tak teda HURÁ! Pri sprchovaní som si našiel kliešťa na vnútornej strane stehna. Je to hajzel a zhorel na plynovom sporáku. Našiel som bowlingový klub. Čapujú Urpiner. Som na strednom Slovensku! Potom na izbe počúvam rádiožurnál, povaľujem sa a teším sa na zajtra a na Tatry.
21 km, 6 pív, ubytko v penzióne oproti kostolu v Telgárte 20€
16. 9. 2021
Po šiestej telefonát s mojou Marínou a odchod z ubytka. Oddýchnutý a spokojný. Raňajky pred obchodom. Dva rožky, encián a Šariš. Posledný Šariš na mojej ceste. Pivo je to pitné. Pani, čo so mnou čakala v rade pred obchodom vyprávam svoj príbeh. Opäť Telgárt vraví. Jasné videla reklamu s Ivankou. O pol ôsmej vyrážam na trasu. Šlape mi to výborne. Za dve a pol hodky som na Kráľovej holi. Dobrý výkon. Po krátkej prestávke v budove vysielača nastupujem na hrebeň. V tej vysielačovej oddychovni bol bodrel. Popísané steny, smrad po dyme. Hrôza. Také to tu nepoznám. Keď som sa vrátil domov, zisti som , že to pre verejnosť uzavreli. Nečudujem sa. Niektorí ľudia sú prasce. A niektorí teraz nato doplatia. Fučí, dávam si mikinu. Po Bartkovej vleziem do kosovky, prestane fučať, vylieza slnko a je tu opäť režim teplého dňa. Krásny hrebeň červenajúcich sa čučoriedok a už o druhej príchod na Andrejcovú. Dva druhy piva, dva druhy polievky: urpiner a akýsi špeciál z Pohorelej. Šošovica a kapustnica. Ďalej nejdem. Marína mi dnes napísala, že je na mňa pyšná. Som šťastný a tak sa vo mne prebudil básnik. Po dlhom čase.......
Si môj duchovný prístav v mori divokých hôr
A keď si na mňa pyšný, je to liek na každý môj bôľ
Ako sa k pečenej husi hodí strašne veľa vína
Tak ja Ťa veľmi ľúbim Ty moja Marína.
Schádza sa tu pár fasa ľudí a je veselo. Páči sa mi tu. Začína sa schladzovať a tak si dávam bundu a ešte pár pív. Dorazil aj Tiby. Stavia si stan vedľa môjho. Aby ste rozumeli. Nie vždy útulňa svojou kapacitou umožní prespať všetkým turistom a tak tu majú postavených asi desať stanov. Tie prenajímajú. Ja som sa do jedného nasáčkoval. Prišlo mi to vhodnejšie a pohodlnejšie ako tlačiť sa na útulni s kopou ľudí.
17 km, 9 pív, nocľah v stane na Andrejcovej 10€
17. 9. 2021
Prší. Začalo už večer. Nejdem nikam. Aj tak som mal v pláne aj voľné dni. Na raňajky párky, na obed kapustnica. Ležím, čítam knihu. Veget. Tiby vyrazil aj v daždi. Už sa asi neuvidíme. Myšlienka z knihy: Nápoje obsahujúce alkohol sa majú šmyknúť dole hrdlom do žalúdka a nie prilepiť sa na podnebie.
0 km, 2 pivá, nocľah v stane na Andrejcovej 10€
18. 9. 2021
Oddýchnutý, vyspatý. Ráno párky, čaj. O 7:30 vyrážam. Je chladno. Mám na sebe mikinu. Baví ma šlapať. Darí sa a teším sa na protisvahy, ktoré vidím pri zostupoch. Fučí severný a na kopcoch som v mraku. V sedlách vodím slnkom osvietené doliny. Voláme si s Danom Belkom. To je spolužiak z Nitry. Býva v Brezne. Teda býva v Rakúsku, ale je z Brezna a je teraz tu. Sľúbil som mu, že sa na Čertovici stretneme medzi 15.00 a 16.00 hod. Som sa aj jeho odrbkal. Cesta pritvrdzuje. Pociťujem únavu, bolia ma nohy. Veľa stúpania, klesania, šutre. Medzi Havraňou poľanou a Ramžou popadané stromy. Preliezky. Pri Ramži naprd značenie. Prvé naprd značenie na tejto ceste. Nadávam a pajdám. Únava, zlosť. Na Čertovicu meškám hodku a pol. Dano je tam s dcérou a sme radi, že sa vidíme. Dávame pivá, kecáme, spomíname. Ja riadne krívam a tak sa ubytujem v penzióne STIV Čertovica. Na večer dávam kapustnicu a ešte pár pív. Raňajky zaplatené a dohodnuté na siedmu. Bavím sa s Kysučanom a osádkou penziónu. Trochu sa vyťahujem a oni ma obdivujú. Pred spaním ešte periem a handry suším na elektrickom rádiatore. Nohy dnes dostali riadne zabrať. Bolia....
28 km, 7 pív, nocľah penzión STIV Čertovica 30€
19. 9. 2021
Raňajky boli na siedmu a ja som vstal už o pol šiestej. Nohy hrozne boleli. Vonku hrozne lialo. Kurva deň. Dal som si sprchu, ibalgin, pobalil batoh a počkal na raňajky. Hamendex, zelenina, výborný čaj aj chlieb. Super. O ôsmej prestáva pršať a tak vyrážam. Smer môj obľúbený Lajštroch. Vykuklo slniečko a fučí. Dobieha ma Kysučan zo včera. Michal. Šlapeme samostatne, len sa stretávame na rôznych miestach a debatíme. Štefánička dve pivá, Kamienka dve pivá a môj vysnívaný Segedín. Potom sa dostávam na hrebeň a zažívam niečo neuveriteľné. Horehronie čisté a Liptov úplne utopený v mrakoch. Čarovný zážitok. Takto to ide až na útulňu Ďurková. Pred osemnástou sme dorazili. Ja pijem pivo, Michal vyjedá svoje nadbytočné zásoby. Ako som myslel ráno, že skurvený deň, tak čo sa týka turistiky a zážitkov, bol zatiaľ najkrajší! Dúfam, že takýchto bude ešte veľa. Ostávame tu spať. V podkroví teplúčko a smrádeček. Uvidím, ako bude ďalej.
25 km, 10 pív, nocľah útulňa Ďurková 7€
20. 9. 2021
V noci som bo dvakrát na WC. Príjemne teplo, bezvetrie a jasno. Ráno okolo šiestej sa začalo podkrovie pohybovať. Šušťanie budiacich sa turistov, kašlanie a tak. Ja som vstal a pobalil sa o trištvrte na sedem, o siedmej som si dal raňajky. Párky a čaj. O pol ôsmej vyrážam. Už po chvíli ľutujem, že som sa riadne neobliekol. Na hrebeni ma dobieha Michal a putujeme spolu až na Donovaly. Silný severný vietor aj s mínusmi, my v oblakoch, celé zle. Po chvíli si dávam dažďovku, ale v kraťasoch a bez rukavíc trpím ako pes. Do toho mrholí. Stretávame HZS. Osadzujú tyčové značenie. Bohumilá činnosť. Za Prašivou v lese je už dobre. Na Hiadeľskom sedle chlapi budujú útulňu zo starého prístrešku. Bude fajn. Nachvíľu sme si sadli k ich ohňu, dali sme čaj a tyčinku. Trochu sa vyčasilo a tak ideme na Donovaly. Cesta nemá konca. Pod Kečkou pekná útulňa. A sme doma. Dávame pivo v miestnom novom pivovare. Ujec dvanástka. Môže byť. Potom perkelt na salaši a lúčime sa. Mišo ide na bus do BB a ja na kute. Ráno ma čaká Fatra. Riadne sa oblečiem. Bolo hodne zberačov čučoriedok a brusníc. Mrzlo totiž a tak už boli sladšie. Tiež sme sa popásli.
28 km, 3 pivá, penzión u Donlyho 20€
21. 9. 2021
Ráno je krásne, ale chladno. Obchod otvárajú až o 7:30. Hermelín, rajčiny, rožky, Budvar. O ôsmej už pálim smer Zvolen. Spätné výhľady na Donovaly a okolie sú pekné. Stretol som jeleňa Asi 15 metrov odomňa. Pozreli sme sa na seba. Zdrhol ...... Ja som nevládal. Na Krížnej začalo fučať. Studený. Skoro až po chatu. Za celý deň som stretol troch ľudí. Mladý český pár ma predbehol a starší pánko išiel oproti. Prichádzam na Kráľovu studňu. V turistickej časti v izbe je osem postelí a nás býva sedem. Dve Polky, štyria chalani s východniarskym prízvukom a ja. Dávam si šošovicu a Urpiner. Nejaký poľovníci tam majú zraz a s tmou vyrážajú na lov. Baba za pultom sa teší na jelení guláš. V noci niekto z tých chalanov riadne chrápal. Pár krát som sa zobudil.
20 km, 4 pivá, Horský hotel Kráľova studňa 13€
22. 9. 2021
Raňajky nie sú o siedmej, ako mi sľúbila baba na recepcii. O trištvrte na osem ešte všetko spí a tak opúšťam hotel a vchádzam do daždivého dňa. V búde pri chodníku si varím čaj a raňajkujem tyčinky. Potom prestáva pršať a tak sa mi kráča veselšie. Prvých ľudí stretávam až pred skalkou. Jedna baba pred sedlom tunel a jeden pilčík, ktorý vypol mašinu, keď som prechádzal okolo neho a mal som pri uchu telefón. Milé. Volal som s Kalim. Na Skalku prichádza Miro s babami. Tie nás dovezú na našu chatu a odchádzajú. My jeme a pijeme dobroty, čo doniesol. Výborné.
27 km, 6 pív, Chata Skalka na Skalke 15€
23. 9. 2021
Budíček o siedmej. Varím čaj, Miro nalieva. Síce zahmlené, ale krásne ráno. V pohodičke vstupujeme do Krahúľ, kde nás čaká Mižu s Ferim. V obchode dávame raňajky. Rožky, parížsky šalát a Kozla. Potom už po nekonečnom asfalte postupujeme do Kunešova. Po veľkej lúke zohrievam mäso s ryžou. Mižu doniesol. Doniesli aj nejaké pivá a plosku vodky. Na Bralovaj skale sa lúčime. Oni idú na Rematský vlak, my do Skleného na pivo. Dlhá cesta dedinou. Milé prekvapko – penziónik. Mali sme akúsi teplú zapekanku a Bernardy. Čašníčka príjemná. Noc síce bez jeleňov, ale s brechajúcim psom. Pekný deň to bol. Prvý jesenný. Volal som Maruške, mala narodky.
22 km, 10 pív, Penzión v Fiesta v Sklennom 15€
24. 9. 2021
Šedivé ráno. Kupujeme jedlo v obchode pri penzióne a bus nás vezie skoro až do sedla. Fúka slabý teplý vetrík a príjemne sa kráča. Až na Chrenovských lazoch dávame raňajky a panáka. Syry a údenáč. Mal smutné oči. Varíme čaj a polyhujeme. Máme spústu času. Potom opäť pomaly kráčame. Ďalšia pauza na Štyroch chotároch. Stretávame minimum ľudí. Cyklista, poľovníci na chate, anglicky vraviaci chlapík. Okolo 40-tky. Tak ten išiel z Lincu do Budapešti. No prosím. Pod stĺpom odbočujeme do Jasenova. V hospode si dávame pizzu a pivá. Pizza je asi najlepšia, akú som kedy mal. Prichádzajú Paľo s Mirom. Ďalšie pivá. Potom ešte nákup v potravinách a vystupujeme na Vyšehrad. Brácho s Mirom sa odpojili a valia na Pravenec. Mali aj bus, ale sú to statoční turisti. Tak šlapú. My s Mirom ešte dopĺňame vodu a varíme si vrcholový čaj. Panáky, pivo a po zotmení zalyhávame.
19 km, 8 pív, nocľah na Vyšehrade voľne ložený
25. 9. 2021
Je sobota. Ráno prišli na Vyšehrad dvaja ľudia so psom na východ slnka. Je však zamračené a tak nevidia nič. Ale zobudili nás. Vstávame teda, varíme čaj a dávame si perfektný koňačik. Balíme a schádzame na parkovisko. Čaká nás tam posila: Marína, Lea, Paula, Lienka, Lomnička, Stando a Mižu. Ten ich len podovážal a potom odišiel. Ale doniesol mi pivo. Díky Miško. Marína mi doniesla rezne, Leontínka pečenú kačicu, uhorky, domáci chlebík a pivo, Stando staríky, Anjeliky sladkosti, pálenôčku, syry,....úžasní ľudia!!! Ďakujem! A tak pomaličky v úplnej pohode valíme na Fačkovské sedlo. Máme časté prestávky a v družnej debate si užívame krásny, pohodový slnečný deň. Pri jednej z prestávok si Miro nejako zasadol už aj tak dodrbané koleno a tak kurva problém. Dal si na to masť, stiahol to elasťákom, ale bolo rozhodnuté. Koniec. To ma kurva mrzí. Dobrý chalanisko. A to sa chystá na Elbrus. Hádam sa dá dovtedy dokopy. Držím palce! A tak prichádzame na salaš. Po akýchsi rozpakoch a presádzaní sa situácia upokojuje a papáme a popíjame. Nálada ok. Čakali nás tam Mravec a Svišťo. Ten mi doniesol polku slivovičky. Mirova Ľubka si prišla pre Mira. Do Prievidze vzali aj Standa a Leontínku. Mravec a Svišť cestovali busom. My ostatní sa ubytujeme na Energetiku a po hygienických ceremóniach máme ešte večierok na našej izbe. Úžasný deň. Počko, zábava,...len ten Miro. Marína ma nazvala Biele brucho, čierna tvár a dala mi kamenné srdiečko z Banskej Štiavnice. Milé.
21 km, 10 pív, Chata Energetik vo Fačkovskom sedle. 45€ dvojka, 55€ dvojka s prístelkom
26. 9. 2021
Ráno vstávame o ôsmej. Nejaká kávička na izbe, nejaká na salaši. Ja raňajkujem kačicu pijem pivo a o deviatej nastupujeme strmák na Homôlku. Anjeliky, Marína moja a ja. Máme Slivovicu, 7 pív nejaké bylinky. Dievčatá sú rozhodnuté darovať mi, čo sa neminie a tak navrhujem časté prestávky a pomaly s tých pokladov ubúda. Nechcelo by sa mi to trepať v už tak ťažkom batohu. Pod Čelom nás predbiehajú traja SNPéčkari. Jeden žijúci v Prahe, ďalší z Bojníc a dvaja z Ivanky pri Dunaji. Na druhý deň ich Jaro Malina stretol na Vápči. A tak sa vo všeobecnej pohode dostávame do Čičmian. Je tam akási fujarová show a tak je tam kopec krojovaných ľudí, veľa áut a motoriek. Stretávam Jožka Kapustu, ktorý mi oznamuje, že ma tam čakajú Slobodovci. To som vedel, lebo Majka mi volala. Chúďa má nohu v sádre a barly. My si u Katky dávame kapustnicu, halušky, pivo a tak podľa chuti. Potom sa rozlúčime a Lomničkin Majo si ten babinec odváža. Boli ste skvelé dievčatá. Ďakujem !Osirel som. Nie však nadlho. Dávam si ešte pivko v Javorine- kontrola očkovania a kráčam na Strážov. Stretávam Džepa a Standa. Paráda. Stando mi pomôže so slivkou a preberá odo mňa prázdne plechovice, čo som zabudol v Čičmanoch vyhodiť. Som na vrchole a kochám sa nádherným západom slnka a úžasným výhľadom. Debatujem s mladým chalanom, čo sem prišiel na západ slnka so psom. Ukáže sa, že je zo Solčian a je to sused Danky Šupovej, mojej spolužiačky. Ale je to Slovensko malé. Chystám sa na spánok priamo pri kríži. Volal mi Ďuro. Zajtra chce šlapať so mnou. Pridá sa ku mne v Zliechove ráno o deviatej. No pekne. A tak zaspávam pod hviezdnatou oblohou. V noci veľa rosy. Ale nevadí, vysuším to zajtra niekde cestou. Večer som ešte dojedol kačicu a dopil poslednú plechovicu z Krušovíc. Nedeľa bola nádherná.
17 km, 9 pív, nocľah na vrchole Strážova, voľne ložený
27. 9. 2021
Vstávam už pred pol siedmou. Všetko mokré. Karimatka, batoh, spacák, boty. A tak balím a zostupujem. Okolo pol deviatej som v Zliechove. Dávam pivo, keksy a sedím na lavičke. Čakám na predsedu. Prichádza. Dáme ešte po pive a vyrážame. Vyfasoval som ešte polku orechovice. No pekne. Mám skvelých priateľov. Šlapeme po tej ceste ponad Slávikovú dolinu, kade sme opačne išli na Veľkú noc. Míňame miesto, kde som naposledy fajčil svoje Iqos. Som tomu rád. Počasie pekné, Ďuro v pohode a volá Malina. No bomba. Ten chlap sadol do auta, a presúva sa do Hornej Poruby a kráča na Vápeč. Super. Aj Ďuro sa teší. Nemusí sa pešo vracať do Zliechova k autu. A tak sa v sedle všetci traja stretávame a sme radi. Jaro mi doniesol pivo, ja ich ponúkam orechovicou a po výstupe na vrchol schádzame spoločne do Poruby, vedieme konštruktívne a zmysluplné dialógy a tešíme sa z pekného dňa. Auto mal Jaro na hornom konci dediny. Tak sme nastúpili, zviezli sa do krčmy, dali nejaké pivá, kofoly, kávy. Potom ma vrátili na značku a zmizli. Opäť som osirel. A tak naberám smer Trenčianske Teplice. Je mi jasné, že dnes tam nedôjdem, ale šlapem kým nenájdem nejakú strechu nad hlavou, lebo sa zatiahlo a občas mrholí. V sedle Omšenská Baba nachádzam parádny prístrešok a tak si usteliem na stole a teším sa ako pekne dážď bubnuje na strechu. Pustil som si do toho rádio a tak vôbec nepočujem ruju. Dobre sa spalo. Ešte večer som volal Ivovi Fialovi do Trenčianskych Teplíc. Dohadujem si s ním raňajky niekde pred obchodom. Mám na mysli klasiku: pivo, rožok a syr. O to väčšie je moje prekvapenie, keď mi ráno volá, že mi nachystal skorý obed. Ale to už predbieham.
29 km, 5 pív, nocľah v prístrešku na Omšenskej Babe
28. 9. 2021
Vstávam do upršaného rána. Varím si čaj, drobná hygiena a balím. Prestáva pršať. Je príjemne. Hore si nechávam iba tričko. K čaju si prsknem malú orechovicu a nastupujem. Ako aj veľakrát predtým ráno nevládzem a chodím ako Golem. Tak aj dnes. Navyše je mokro a klzko. Je opar, alebo hmla a nevidno na značky. Často používam mobilné mapy, lebo je tu veľa cestičiek a nemám chuť sa túlať kade – tade. Cesta vedie hore, dole a kľukato. Takto končia Strážovské vrchy v Trenčíne a okolí. Blížim sa k Tepliciam a volám Ivovi: Tak som na Baračke, kde dáme spicha? Nikde. Prídeš ku mne, varím Ti obed. Ale to si prehnal, nemusel si. Vysvetľuje mi, ako sa dostanem k nemu a tak teda idem. Čaká ma jedlo ako z rozprávky. Kuracie prsia s ananásom a ryža. Kvalitne naservírované. Chalan bol na vojne kuchár, to je teda poznať. Vychladený bažant a makovník. Super. Ivo je cyklodobrodruh. Chystá sa na rok do Fínska na ten severný point. Tak ukazoval mapy, plány, skúsenosti iných cestovateľov, pýtal sa ma na Fínsko ako také. Nejaký čas som tam pôsobil. Ťažko sa mi od neho odchádzalo. Ale musím a idem. Vďaka Ivo. Čakajú ma blatisté hory a potom asfaltový Trenčín. Ale čo už. Sám som si to vybral. Vchádzam do Kubry. Je tu prameň akejsi kyselky, pri ňom pekný penziónik s Pilsnerom, kapustnicou, meníčkom za 5€ a inými dobrotami. Dávam len plzeň za 1,8€ a idem ďalej, lebo babe to strašne dlho trvá hoci je skoro prázdna krčma. Asfalt a stále asfalt. Cez celý Trenčín. Cesta vedie cez stanicu, okrajom centra a cez most do Zlatoviec. Je tak nejako tesne popoludní a tak krčmy sú ešte nie všetky otvorené. Tie čo sú ma neoslovili a tak sa spolieham na pivo a polievku v Zlatovciach. Nič také sa však nekoná. Za Zlatovcami sadám do trávy, vysypávam si kamienky z topánok a musím ísť do Drietomej. No čo už. Tam je motorest Eden a čo som tam zažil mi málokto uverí. Príjemnej pani za pultom vravím: prosím si pivo, niečo na jedenie a kde sa tu dá spať. Pivo Radík, na jedenie niečo s knedľou. Guláš. Výborný neskorý obed. Na spanie mi poradila futbalové ihrisko. Je tam aj voda, WC a zastrešené pódium. Tam spávajú všetci turisti, ktorí tadiaľto prechádzajú a drapne ich noc. A tak dopisujem denník, popíjam pivo a keď sa trochu zotmie, zaplatím a odchádzam. Ihrisko je kúsok od Edenu. Bláznia sa tam ešte decká na bajkoch a hrá im k tomu techno. Voda je vypnutá. Tak sa vraciam do krčmy po vodu a pri pivku počkám na neskorší čas. Ale! Na terase sedia štyria chlapi asi v mojom veku a starší. Odkiaľ ideš? Ako sa voláš? A prezývka? Tak si to Ty! Pred chvíľou som videl na FB, ako ťa okolo Kľaku doprevádzajú nejaké dievčatá. Sadaj! Ďalej vedeli aj o lietajúcich mravcoch na Vápči a tipli si, že borovička ma neuráža. Fasa týpci. Tiež turisti. Majú pochodené a pobežkované hádam celé Slovensko. Spravujú útulňu na žľabe a aj mi tam odporúčajú prenocovať. Milan mi vysvetľuje cestu a odhaduje to tak na hodku a pol. Vlado ho zruší, že už je tma a že ma vezme do sály. Nerozumiem, ale súhlasím. Potom si k nám ešte sadne starší pánko. Má 76 a stále dochádza do TOZ Trenčín kde robí frézara od svojich 15-tich rokov. Žasnem! Pani zatvára krčmu a tak sa lúčime a Vlado ma berie do sály. Žije vo Vancouri v Kanade. Má tam pílu a venuje sa aj umeniu. Hlavne drevo. Na Slovensko chodí v lete tak na tri mesiace. Som rád že sa nemusím drbať kdesi do lesa. Keď ma doviedol do sály tak som opäť žasol. Klasická sála, ako napríklad Sokolovňa v Prievidzi z prvej republiky. V objekte niekoľko zlepených domčekov, záhradky s veľmi vkusnými doplnkami a súkromná krčma len pre priateľov a rodinu. Tam mi vypráva svoj životný príbeh...nadlho...potom mi ukazuje práce jeho dcéry. Umelkyňa, hlavne fotografka. Žasnem. A tak popíjame a debatujeme o živote. Potom mi prinesie posteľ do sály a idem spať plný nádherných zážitkov. Nielen z dnešného dňa. Nezažiješ – neuveríš.
29 km, 10 pív, nocľah v sále Drietomá
29. 9. 2021
Ráno vstávam o pol ôsmej. Balím veci, drobná hygiena a okukávam exteriéry tohto komplexu. Je vidieť, že štýl určoval a tvoril umelec. Akýsi kvetinový záhon tam pleje staršia dáma. Je to Vladova švagriná a má iný názor na prenocovanie tulákov v ich sále. Je mi to nepríjemné. Odmietam teda pozvanie na čaj a ranné štamprlo, poďakujem sa, rozlúčim a idem ďalej. Aj som zabudol, alebo nestihol pofotiť exteriéry toho úžasného objektu. Napadlo ma to až pred Jednotou pri raňajkách. Starík, dva špeky a rohlíky. A tak teda vstupujem do Bielych karpát. Stupák prvej kategórie, naprd značenie. Ešte že som sa sem netrepal v noci. A tak šlapem a leje zo mňa ako v lete. Po strmáku dlhší zostup, Potom mierny výstup na Sokolí kameň a potom už ďalej taký príjemný hrebeň. Je však chladno a veľmi fučí. Po chvíli som na Machnáči. Hranica. A pod Kykuľou vchádzam do Českej republiky. Morava. Tu sú už tabuľky bez časových, ale v km údajoch. Na poludnie prichádzam na chatu Vyškovec. Dávam si pivo a segedín. Takúto porciu som ešte nikdy v reštike nevyfasoval. Som odrovnaný. A keďže začína mrholiť a majú voľné, beriem si na dnešok voľno. Keď som plánoval cestu, rátal som s dvoma dňami voľna. Takto mi ešte pol dňa dovolenky ostáva. Relaxujem. ....Po hygiene a prepraní píšem tieto riadky, čítam knižku a popíjam Svijany. Volal som Mižovi. Má dnes meniny. Na večeru sem prišlo sedem policajtov. Majú cvičenie na hranici. Podľa reči sú to fajn, veselí chlapci. Napríklad: Aké mate nealko? Kofolu a birell pomelo – grep. Ja si dám to pomelo, ja ten grep. Po ich odchode ľudia z okolia vyvolávali chatárovi že čo sa preboha stalo, keď tam bolo toľko policajtov. Ja som si dal na večeru utopenca. Hodí sa k pivu. Potom som ešte dostal palacinky. S mojim príchodom na chatu prišiel súčasne aj kuriér a doniesol im nejaký stroj, alebo čo to je, na palacinky. Tak ho baba skúšala. Môže byť. Idem si ľahnúť o ôsmej ráno chcem skoro vypadnúť. Storočný starček: Abstinenti sú hrozbou pre svetový mier. Ale sú dobrí, keď niekto potrebuje odviesť.
13 km, 10 pív, nocľah chata Vyškovec cca 18€
30. 9. 2021
Vstávam po siedmej, varím si čaj načierno a vyrážam. Vonku fučí a je hmla. Obliekam si spodky a komplet vrch, okrem dažďovky. Hmla hustá, vietor silný. Očakávam niečo ako v NT za Ďurkovou. Pred ôsmou vyrážam. Fučí, ale teplý. Takže po chvíli vyzliekačka. Klasika: kraťasy a tričko. Dlhý zostup po asfalte, neskôr lesom. Všetky chaty pozatvárané. Obchod, ba ani dedina nič. Tak je to na tej Morave. A tak sa teším na Holubyho chatu. Je 24 km od miesta, kde som spal: Pod Vyškovcem. A tak teda tyčinky, nejaká voda a čaká ma posledných 10 km opatrného stúpania na Veľkú Javorinu. Niečo lúkami, niečo lesom, ale hlavne asfalt a šotolina. Okolo jednej prichádzam k vysielaču na Javorine – najvyšší vrch Bielych karpát. Pol km na Holubyho chatu. A kurva, sanitárny deň! Kurva, kurva, kurva!!! A tak teda nasratý šlapem na Myjavu. Nekonečný zostup. Nejaké štyri hodiny. Hlavne les a neskôr asfalt. Ku koncu len asfalt. Počko pekné, slnečné. Myjavské kopanice úžasné. Dorážam do Myjavy a nachádzam penzión Rosy. Ďalej nevládzem a ostávam aj napriek vysokej cene. Vedľa je Billa a tak si tam kupujem večeru a pivá. Píšem tieto riadky, neskôr čumím na telku. Teda viac nečumím ako čumím. Som strašne unavený a ubolený. Vidím to ešte na nejakých päť dní. Volal Maťo Cibula. V nedeľu sa pridá a tak uvidíme ako a kde. Ako sa kdesi pod Lopeníkem začalo meniť počasie z hmly na jasno, napadla ma taká filozofická myšlienka. Na českých smerovníkoch je vzdialenosť do cieľa určovaná v kilometroch. Na slovenských je čas do cieľa v hodinách. Takže na českých chodníkoch si z cesty ukrajujeme, na slovenských stárneme. Ešte sa nad tým zamyslím. Je polnoc a ja ešte nespím. Bolia ma nohy.
43km, 6 plechovíc Pilsner, nocľah penzión Rosy 40€
1. 10. 2021
Už pred šiestou som na nohách , stále bolia. Balím, čumím na telku, na net, všetko som dojedol a dopil. Raňajky sú o pol ôsmej. Párky, syry, čaj. Kuchárka je milá pani a turistka. Tak debatujeme. Potom sa ešte na hodinku natiahnem a vyrážam. Pajdám cez celú Myjavu, kým to rozchodím. Potom prechádzam peknými kopaničiarskymi samotami, lazmi i obcou Polianka. Všetko vkusne upravené. Jeden z lazov sa volá Babiarovci. Informujem Samostatnú Jednotku. Je hrdá. Prichádzam na Bradlo. Je tu bufet s Wywarom. Krásny polotmavý ležiačik. Mohyla ok. Zostup do Brezovej. Dokúpenie tyčiniek, obed na námestí. Pri ňom krátke stretnutie s Martinom Halabrínom a odchod opäť do hôr. Fasa hrebeň až na hrad Dobrá voda. Tam mi volá Marína, že ma nepríde vyzdvihnúť na Devín. Vzápätí volá Peťo Mravec, že ma čaká v krčme na Dobrej vode. Dávame pár pív a a pekne šlapeme ku krížu, kde som kedysi spal s Ľubicou a vyhnali nás odtiaľ diviaky. Teraz prekračujeme elektrického pastiera a hľadáme maringotku. Podľa miestnych je tam a dá sa v nej prespať. Hľadáme ju márne, a tak staviame stan, jeme a zaľahíňame. Máme aj bororo.
28 km, 10 pív, noc v stane nad Dobrou vodou
2. 10. 2021
Vstávame neskôr, ako som zvyknutý, ideme ku krížu, tam je sedenie. Raňajkujeme a sušíme stan. Potom už kráčame peknými lesnými chodníkmi. Počasie sa vyvinulo do pekného dňa. Pri Rakovej potom zasa asfalt. Dlho. Až za hlavnú cestu medzi Trnavou a Senicou. V Sokolských chatkách je bufet u Stana. Je to príjemná zastávka. Dáme pár pív a ideme ďalej. Pri bukovskom lome nastupujeme na hlavnú cestu. Odmenou nám je rezeň a Radegast v Bukovej u Štvrťáka. No a potom už ponad priehradu na hrebeň Malých karpát. Červená hora, Čierna skala, Tmavá hora, Mon repos. Na Maťovu radu ideme spať na Amonovu lúku. Je tam nový prístrešok. Tam sme sa zložili, varíme čaj dopíjame bororo a nezvyčajne skoro zaspávame. O siedmej? Na Mon Repose popíjali poľovníci. V noci sa strieľalo. Dúfam, že všetko je ok. Od rána mám niečo s SD kartou v telefóne. Nemám prístup k tomu, čo som nafotil. Som nasratý. Kvôli chýbajúcim obrázkom absolvovať celú cestu ešte raz....Kurva, to nie! Ráno po siedmej má prísť Jožko Rigáň. Pridá sa k nám na cestu a prinesie fľaštičku. Danka sľúbila rezne. Tešíme sa na neho. Maťo sa pridá niekde cestou. Od rána ma bolia malíčky na nohách. Mám ich ošúchané od tých hrubých ponožiek. Už ich radšej neobujem.
32 km, 6 pív, nocľah v prístrešku na Amonovej lúke
3. 10. 2021
Počujem kroky a ťukanie paličiek. Prichádza Jožko. Tešíme sa, vstávame, balíme. Varím čaj. Raňajkujeme jablkové koláče od Danky a máme marhuľovicu. Ja ju pijem z nového pohárika. Erik mi poslal štamprlík z Dánska. Mám radosť. Fasa chalan. Vyrážame. Stupák na Kloptáň. Peťo posiela Maťovi fotku z výstupu. Ten nás urazený posiela do prdele. Neviem, čo sa stalo, serie ma to. Serie ma aj telefón bez fotiek. Serú ma aj boľavé malíčky pri zostupoch, hoci mám už jemnejšie ponožky. Serie ma vietor. Serú ma boľavé kolená. Seriem na to. Na svete je krásne! Postupne vystupujeme na Karpatské 700vky a vzápätí zostupujeme do hlbokých sediel. Celkom drina. To sú tie partie, ktoré kedysi Kali nazval nadmorská a podmorská výška. Furt fúka studený od východu. Nevieme, čo bude. Aj vzdialenosti na tabuľkách, ako keby klamali. Obed si dávame u Čermáka. Je to lúka v sedle s obrovským dubom uprostred. Decká po ňom lezú, sú tam hojdačky a iné atrakcie. Je riadne košatý. Pekný. Je tu veľa lavičiek, ohnísk, rodinky grilujú. My obedujeme, popíjame a vrátili sa mi fotky do mobilu. Super! Potom šlapeme na Babu. Aj slniečko vyšlo, ale ostalo chladno. Je to prvýkrát na mojej ceste, čo som vôbec nevyzliekol mikinu. Blížime sa k Babe. Motorky už počujeme dlhší čas, ale podľa tabuliek je to ešte kus. Furt klesáme a stúpame. Jožko zrýchlil, až nám zmizol. Ide mu bus. Konečne Baba. Veľa motorkárov. Zástavku nenájdeme, Jožka až neskôr. Zástavka je mimo hlavnej cesty. Vypijeme posledné tri pivá v bufete na parkovisku a ideme do talianskej reštiky. Jožkovi ide bus a tak sa lúčime. Zabudol si tam paličky. Peťo mu ich berie. Dávame si klobáskovú pizzu. Celkom dobrá. Pizzér, hoci Talian, tučko. Netypické. Peťo ešte plánuje zostať na noc a ráno by niekto prišiel po neho a hodí ho do práce. Lenže nemá ani počítač. Ten by mu museli tiež doniesť. Je to komplikované. A tak po zmene krčmy on ide na autobus a ja na červenú. To už s čelovkou. Niekde nad konskými hlavami sa chystám zaľahnúť. Je tam sedenie a jarok. Zdá sa, že by tam mohla byť aj voda. Hodím tam očko do jarku a 10 až 15 párov svietiacich očí hodí pohľad na mňa. Diviaky. Nič chlapci, bahnite sa ďalej, ja pokračujem. To chce nejaký kopec, vravím si svižne pochodujúc. Prichádzam na Somára. To je to správne miesto. Chystám spanie a púšťam si marhuľku a rádio. Volajú Slobodovci. Chcú prísť do Blavy a prejsť ju somnou. Potom by ma hodili domov. Uvidíme. Zajtra si ešte voláme. Zaspávam.
32 km, 7 pív, nocľah voľne na Somárovi, pod hviezdami
4. 10. 2021
Vstávam už pred šiestou. Noc bola jasná, všade rosa. Aj na mne. V diaľke počuť ruju, sem – tam výstrel. Varím si čaj, počúvam rádio, dávam si rezeň a marhuľku. Bude pekný deň. Volala mi Marína. Ide do práce. To ja mám krajší deň aj keď je pondelok. Vykračujem si úplne pohodovým hrebeňom. Stretávam dosť cyklistov na to, že je pracovný deň. Za jasného slniečka prichádzam na Biely kríž. Dávam si pivečká a fazuľovú polievku. Volal Peťo. Všetko je v poriadku. Palice nechal v Malackách na stanici. Jožko si ich tam vyzdvihne. Veď tam robí. Našiel som si potôčik v lese, vhodný na veľkú hygienu. Zohrial som si vodu, celý sa poumýval, dal si čisté veci. Staré som potom zahodil. Prichádzam na Kamzík. Bernarda som si dal v stánku, vrabca s kapustou a knedľou na salaši Expo. Porcia kráľovská, aj chuť, aj cena. A tak sa vraciam k stánkom. Ten s Budwarom, ktorý poznám z treku s Marošom a Buffalom je zavretý. Funguje až od stredy. Nevadí. Poprechádzal som sa tu a našiel si fajn ubytko na detskom ihrisku. Len počkať, kým sa zotmie a odídu deti a mamičky. Medzitým sem ešte prídu Mravce na pivo. Nejako už len bude. Zajtra končím. Okolo deviatej ráno prídu Slobodovci, Majke dáme veci do auta a naľahko sa prejdeme Bratislavou do cieľa mojej cesty. Na Devín. Má ísť aj moja sestra. Tá by mala byť vlastne už aj tu, aj s Peťom. Nie sú tu. Meškajú. Volal som aj Kapkovi, nepríde. Mirovi, nepríde. Ďalej som už nevolal. Opäť mi zmizli fotky z mobilu. Dúfam, že sa znova objavia. Prišli Mravce. Dali sme pár pív a presťahovali sa do Dúbravky. Tu by som na voľné priestranstvo na spanie čakal bohvie dokedy. Navyše sa dosť ochladilo. Pod bufetom s Bernardom je super WC. Je tam aj hadica na umývanie bajkov a aj sprcha. A ja som si pracne zohrieval vodu v lese pri potôčiku. Čo už. Blava je o krok vpredu a ja sa musím učiť celý život.
19 km, 10 pív, nocľah v Dúbravke u Mravcov
5. 10. 2021
Ráno vstávam, raňajkujem omeletu. Marko ide do školy. Peťo už pracuje a starký spí. Ja s Katkou a susedou Ľubkou ideme na Kamzík. Za chvíľu sú tam aj Slobodovci. Maja, Ľubo a Majkina vnučka Sára. Prehodím si batoh do ich auta a šlapeme. Ľubo, Ľubka, Katka a ja. Majka po úraze v Tatrách ešte pajdá a tak ide autom aj so Sárou na Slavín, kde sa stretneme a do centra. Potom sa vidíme až na parkovisku v Devíne, kde príde aj Peťo. Cesta vedie lesom, potom mestom a parkami. Prechádzame celkom peknými štvrťami na oboch stranách Slavína. Opäť vstupujeme do lesa. Devínska kobyla. Tam sa Ľubka lúči a odpája. Má dosť. My s Ľubom ešte vystupujeme na rozhľadňu Modlivka. Celá sa trasie od silného vetra. Potom vstupujeme do obce Devín. Krásna dedinka. Dávame pivečko a vstupujeme k hradu a na parkovisko. CIEĽ ! Paráda, kapustnica, cesta domov, spokojnosť.
22 km. 3 pivá
Zhrnutie:
Cesta hrdinov SNP je červeno značený turistický chodník. Je súčasťou Trasy E 8, Ktorá vedie z Írska do Bulharska, až na Tureckú hranicu. Do budúcna sa ráta, že povedie do Istambulu. Na našom území vedie z Dukly na Devín. Meria 770km. To je údaj len orientačný. Koľko som skutočne prešiel nikto, nikdy nezistí. Zachádzal som totiž ku každému zdroju vody, do potravín, na nocľah, ku pípam... a ani tá toaleta, alebo hygiena sa nerobí na chodníku. Trvalo mi to 30 dní. Z toho jeden bol čisto oddychovo relaxačný. To bol jediný upršaný deň na mojej ceste. Inak mi počasie prialo. Párkrát mrholilo, niektoré noci bola rosa, jedno dopoludnie som mrzol v silnej víchrici na hrebeni Nízkych Tatier. Inokedy pálilo slniečko. Prešiel som pohoria: Nízke Beskydy, Čergov, Slovenské Rudohorie, Nízke Ta3, Veľká Fatra, Kremnické Vrchy, Žiar, Malá Fatra, Strážovské Vrchy, Biele a Malé Karpaty. Mestá: Svidník, Bardejov, Košice, Trenčín, Myjava, Brezová, Bratislava. A niekoľko nádherných obcí, rekreačných stredísk a oblastí. Máme krásnu krajinu. Spával som rôzne. Ako kedy vydalo: v hoteli, penzióne, alebo na chate za rôzne peniaze 10x v stane 3x v útulni skupinovo 2x ubytovanie poskytnuté zdarma dobrými ľuďmi 3x voľne v prírode pod strechou 6x a úplne na voľno pod hviezdami 6x. Nápoje. Bolo teplo, pivo som pil vždy, keď to šlo. Na konci cesty som ich narátal 198. Vypadá to veľa, ale je to priemer 6,6 na deň. Denný priemer chôdze mám 26km. Spotreba na 100km je teda12,8l. To je normál, pre každý výkonný stroj. Schudol som 9 kg. Strava? Ako prišlo. Mal som z domu nejaké polievky, čaje a tyčinky. Cereálne, sójové, orieškové. Za celú cestu som si zalial jeden jediný wifón. Tyčinky a čaje som si ešte prikupoval. Tyčiniek som minul asi 30, čajov 20 ks bylinkové zmesi. Okrem tohto ma stravovali profesionálne kuchyne rôznych podnikov, alebo sa konali len také ranné, romantické posedenia pred potravinami s rožkom, syrom a lahváčom. Nejaké dobroty mi priniesli aj priatelia, ktorí ma sprevádzali na niektorých úsekoch mojej cesty. Som Vám za to veľmi vďačný. Aj za sprevádzanie a milú spoločnosť, aj za pohostenie. Som rád, že som sa stretol na ceste aj s novými, zaujímavými a skvelými ľuďmi. Som rád, že som túto cestu absolvoval a každému, kto sa na to podujme budem fandiť a pomôžem, ako budem môcť. Asi jediným negatívom je množstvo asfaltu. To mi vadilo a bolelo to. Asi to inak nešlo. Ďakujem Vám, že ste mi držali palce...
